Produkcia potravín vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré podľa väčšiny vedeckej obce spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.
Každých 18 sekúnd zmizne kvôli chovu dobytka jeden hektár lesa. Len na produkciu hovädzieho spotrebujeme až osem percent vody na svete, toto odvetvie je zároveň najväčším znečisťovateľom vody a pôdy. Ak by sme len 40 percent pôdy, ktorú dnes využívame na pestovanie krmiva pre dobytok, využili na pestovanie plodín priamo pre ľudí, dokázali by sme nakŕmiť až deväť miliárd ľudí, nielen tých 7,5 miliardy, koľko je nás dnes.
Podobný vplyv na životné prostredie a zmenu klímy má aj spotreba mliečnych produktov. Celkovo je len samotná živočíšna výroba zodpovedná až za 14,5 percenta všetkých emisií, čo je viac ako všetka doprava na svete. Podľa Thomson Reuters Foundation tvorí poľnospodárstvo spolu s lesníctvom a zmenami využívania pôdy vôbec druhý najväčší zdroj skleníkových plynov.
Potrebné dane
Vedci z Oxfordu preto vypočítali, aká vysoká by musela byť daň z mäsa a mliečnych výrobkov, aby vykompenzovala škody, ktoré páchame na životnom prostredí zložením nášho jedálnička. Svoj výskum publikovali vo vedeckom časopise Nature Climate Change.
Dane zo živočíšnych produktov by sa podľa denníku Guardian líšili. Okrem 40-percentnej dane z hovädzieho, by zdanenie zasiahlo aj ostatné živočíšne produkty. Jahňacina by stála o 15-percent viac, kuracie mäso o 8,5 percenta, bravčové o 7 percent a vajíčka o 5 percent viac. Ale extra klimatické zdanenie by si vyžadovali napríklad aj rastlinné oleje, ktorých produkcia takisto prispieva k zmene klímy. Zdraželi by o štvrtinu.
Výšku daní vedci stanovili globálne, no sadzby by sa lokálne líšili v závislosti od vzorca výpočtu. Ten pritom nie je jednoduchý. Počíta totiž aj s emisiami ďaleko od samotného miesta produkcie. Znamená to napríklad, že v Latinskej Amerike by bola daň z hovädzieho vyššia, pretože jeho tamojšia produkcia vytvára emisie vo viacerých regiónoch sveta. Zároveň má klčovanie pralesov, ku ktorému kvôli chovu dobytka dochádza, omnoho väčší potenciál negatívne ovplyvniť klímu než chov dobytka na pasienkoch mierneho pásma.
Regionalizované dane
Podľa štúdie by existovalo množstvo regionálnych variant klimatickej dane a napríklad v tých najchudobnejších krajinách by zavedené byť ani nemuseli. V ideálnom prípade by klimatické dane znížili objem emisii až o jednu miliardu ton za rok, čo sa rovná objemu emisii spôsobených leteckou dopravou.
„Daň z mäsa je jednou z možností ako ovplyvniť a pokúsiť sa zmeniť správanie ľudí a ich stravovacie návyky. Je možné predpokladať, že ak by kilogram hovädzieho mäsa stál o polovicu viac, ľudia by si dvakrát rozmysleli, či ho jesť trikrát do týždňa,” domnieva sa Katarína Juríková, z Greenpeace Slovensko, ktoré sa témou produkcie potravín a ich vplyvu na životné prostredie zaoberá. Ten mechanizmus by však podľa nej musel byť podporený aj kampaňou, ktorá by sa snažila zvyšovať povedomie ľudí o problémoch spojených so živočíšnou produkciou.
V neposlednom rade podľa Juríkovej platí, že k skutočnej zmene by boli potrebné aj aj systémové zmeny. Napríklad odbúranie dotácií a podporných mechanizmov pre priemyselnú živočíšnu produkciu a ich transfer do ekologickej výroby potravín.
Zachránené ľudské životy
Faktom je, že väčšina potravín, ktoré významne prispievajú k zmene klímy, sú nezdravé jedlá. Paradoxom celého problému tak je, že svojim spotrebiteľským správaním neškodíme len pomerne abstraktnej klíme planéty, ale aj sami sebe. Berúc toto do úvahy vedci vypočítali, že klimatické dane by zachránili viac ako pol milióna životov každý rok najmä v Európe, USA, Austrálii a Číne.
Ak by totiž klimatické dane prispeli k zníženiu spotreby tohto jedla, menej ľudí by každoročne podliehalo srdcovocievnym chorobám, rakovine či mŕtvici. Napríklad v Spojených štátoch jedia ľudia až trikrát viac mäsa ako sa odporúča. Priemerný Slovák spotreboval v roku 2015 podľa slovenského štatistického úradu v priemere asi 50,2 kíl mäsa. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že celkovo sa v roku 2015 spotrebovalo v EÚ v priemere 68,3 kíl mäsa na osobu, no vo svete celkovo len 34,1 kíl mäsa na osobu.
Vedci dokonca vypočítali, akým spôsobom by sa znížila spotreba každého druhu potravín ako dôsledok týchto daní. Skúmali rozličné daňové systémy a našli optimálne riešenie z hľadiska emisií aj zdravia. Zahŕňalo by nielen dane, ale aj dotácie zdravých potravín ako ovocie či zelenina a finančnú kompenzáciu za zvyšovanie cien. Zabránilo by to tomu, aby na zvýšené ceny doplatili chudobní ľudia, ktorých jedálniček by sa dokonca mohol zhoršiť.
Citlivý problém
Zmeny v oblasti potravinárstva, hlavne produkcie potravín a ich konzumácie boli doteraz v boji proti klimatickej zmene prehliadané až ignorované. Dôvodom bola hlavne akási citlivosť ľudí, čo sa týka jedla, ich výberu a návykov. Išlo samozrejme aj o strach, že by nechceným následkom nesprávneho riešenia tohto problému bol aj nárast chudoby a hladu v menej rozvinutých častiach sveta.
„Hneď ako ľudia zbadajú, že určitá potravina zdražela, naštve ich to. Takže musíte veľmi opatrne vysvetľovať, prečo ste to urobili,“ povedal pre Guardian Marco Springmann, z Oxfordského programu zameraného na budúcnosť potravín, jedla a stravovania, ktorý viedol túto štúdiu. Dodal však, že úspešnosť nových daní by spočívala hlavne v tom, že zisk z nich by sa obratom použil na dotácie zdravších potravín, aby sa ľudia necítili ochudobnení a aby sa presmerovali na zdravší životný štýl.
Zlým príkladom môže byť daň uvalená na potraviny obsahujúce nezdravé saturované tuky v Dánsku, ktorá nebola úspešná a zanikla po jednom roku, pretože si vláda nechávala všetky zisky. Avšak, v Mexiku zaznamenala daň zo sladkých nápojov úspech, keďže peniaze sa použili v školách na pitnú vodu, ktorá bola zadarmo.
Neľahká politická výzva
Znížiť dopyt po mäse a mliečnych výrobkoch však nebude ľahké, povedal pre Guardian Rob Bailey, výskumník britského think tanku Chatham House. „Je to politická výzva. Výskum jasne ukazuje, že v mnohých krajinách jednoducho treba uskutočniť zmenu v stravovaní, či už z hľadiska verejného zdravia alebo klimatickej zmeny. Avšak, nedeje sa to. Vlády nie sú ochotné zasiahnuť do tak citlivej oblasti akou je životný štýl ich občanov, pretože sa boja kritiky ľudí a hlavne aj reakcie zo strany potravinárskeho a poľnohospodárskeho priemyslu.“
Bailey dodal, že momentálne existuje len veľmi malý nátlak na jednotlivé vlády, aby v tejto oblasti niečo spravili. To by sa však malo zmeniť, keďže v súčasnosti prebiehajú v Marakéši rozhovory medzi svetovými lídrami o tom, aké kroky je nevyhnutné reálne podniknúť v boji s klimatickou zmenou. Ľudia však stále nevedia skoro nič o prepojení medzi ich jedálničkom a zmenou klímy. Ak však budú správne informovaní a pochopia celú problematiku súčasného potravinárskeho systému, dane z mäsa a mlieka im už nebudú pripadať také nezmyselné.
„Ľudia často cítia bezmocnosť, keď sú konfrontovaní s tak kolosálnym problémom, akým je napríklad klimatická zmena, myslia si, že ako jedinci nič zmeniť nedokážu. A pritom zmena stravovacích návykov, začať jesť menej mäsa a živočíšnych produktov, je niečo, čo môže mať reálny vplyv na životné prostredie,“ povedala Juríková z Greenpeace.
Springmann pre Guardian dodal, že ak nespravíme niečo s emisiami, ktoré vznikajú pri momentálnej produkcií jedla, nemáme žiadnu šancu dosiahnuť, aby sa teplota zvýšila menej než o dva stupne Celzia. “Buď sa bude klimatická zmena zhoršovať a my budeme častejšie umierať na ochorenia srdca, cukrovku a obezitu alebo jednoducho spravíme niečo s potravinárskym systémom a našim jedálničkom.“
Hlavný zdroj: The Guardian
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
