Slovalco je v kritickom bode. Šéf fabriky pre HN: Treba rátať aj s tým, že obmedzíme výrobu na nulu

Už dva roky sľubujú politici novelu zákona o envirofonde. Posun k lepšiemu v oblasti kompenzácií cien energií vám už sľuboval premiér Heger, ministri Sulík aj Budaj či šéf parlamentu Boris Kollár. Tvrdíte, že bez finálnej podoby zákona nemôžete plánovať. V akej situácii je teda fabrika dnes?

Ušiel nám vlak. Ak by bol tento zákon platný na konci minulého roka, prípadne začiatkom tohto roka, neprišlo by k znižovaniu výroby ani by sme neuvažovali o jej definitívnom odstavení. Výsledkom je však pokles produkcie na 60 percent a scenár, v dôsledku ktorého sme nikdy neboli k vypnutiu bližšie. Stojíme naozaj pred rozhodnutím, ktoré môže po viac ako siedmich dekádach ukončiť výrobu hliníka na Slovensku. Táto vláda na nás jednoducho kašle. Politici už dva roky našim nórskym akcionárom rozprávajú, že Slovalco je dôležité pre slovenskú ekonomiku. Pritom musím zopakovať to čo vždy. Nechceme nič, čo by bolo neštandardné. Chceme len, aby sme dostávali z toho, čo do envirofondu odvedieme, späť aspoň 20 percent. Jednoducho chceme to isté, čím disponuje naša konkurencia. Paradoxne by pre nás ani táto zmena neznamenala automaticky zisk. Znamenala by však, že máme rovnaké podmienky ako naši konkurenti.

Čo znamená, že vám ušiel vlak?

Znamená to, že ak by prišlo k priaznivej zmene zákona ešte pred vojnou, vedeli by sme si kúpiť elektrickú energiu a vyrábať kov tak, aby sme boli v miernom pluse. Prostredie by sa tým stabilizovalo, to znamená, že by sme mohli fungovať ďalšie roky a nakupovať energie aj do budúcnosti. To však po dlhých mesiacoch, aj napriek sľubom celého politického spektra, stále nevieme. Teraz nám to už jednoducho nevychádza, a to ani za predpokladu, že by sa Slovensko rozhodlo kompenzovať energie nie 6,25 percenta, ale 20 či 25 percentami podľa vzoru západných krajín.

Ministerstvo životného prostredia však tvrdí, že bude dávať na kompenzácie viac. Kde je teda pravda?

Počítali sme to mnohokrát. Nielen my, ale aj zvyšok priemyslu tvrdí, že to nie je pravda. Je tu však jedno ale. Roky nedávali toľko, koľko mali. V zákone bola totiž formulka, že môžu rozhodnúť inak. Táto má teraz zo zákona vypadnúť a naoko dostaneme viac. Praxou bolo, že priemysel dostal vždy menej. Treba však povedať jedno. Ak by sme boli v Nemecku, tak nedostávame šesť- či sedempercentné kompenzácie. Tam sú na úrovni 25 percent. To znamená, že v súťaži na rovnakom trhu nestojíme na tej istej štartovacej čiare. Už dopredu je jasné, že prehráme, pretože sa vďaka rozhodnutiam štátu stávame nekonkurencieschopnými.