Médiá sa zväčša do fabriky, akou je Slovalco, dostanú pri pozitívnych príležitostiach. Oznámenie či predstavenie novej investície, nábor nových ľudí, slávnostné prestrihávanie pásky, podávanie rúk či vidina lepších zajtrajškov.
Dnes to však bolo iné. Nad fabrikou sa už dlho obrazne zmrákalo a v tento deň to platilo aj doslova. Nepríjemne fúkalo a padal dážď. Počasie reflektovalo náladu zachmúrených pracovníkov aj vedenia hlinikárne, v ktorej bolo cítiť napätie aj smútok. Každý totiž vedel, že malo prísť k tomu, k čomu primárna prevádzka, teda výroba strategického kovu z bauxitovej rudy, smerovala dlhé mesiace.
Keď HN navštívili fabriku pred pár mesiacmi, v útrobách výrobných priestorov bolo vďaka sálajúcim peciam nepríjemne horúco. Teraz v nich bola zima a prievan. Z 226 pecí produkujúcich hliník totiž do utorka fungovalo už len desať. Tie však okrem hliníka vytvárali aj nemalú stratu – až pol milióna eur týždenne.
To sa však v utorok 10. januára o 12. hodine na obed skončilo. Šéf Slovalca Milan Veselý sa spolu s primátorom Žiaru nad Hronom Petrom Antalom postavili k núdzovému stop tlačidlu, stlačili ho a nastalo ticho.
Nepretržitá výroba hliníka z bauxitu sa tak po siedmich dekádach na Slovensku definitívne skončila. Hlúčik zamestnancov začal so servisom odstavených technológií, riaditeľ podišiel k šéfovi prevádzky, podal mu ruku a povedal „úprimnú sústrasť“. A tým sa všetko skončilo.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.