Svojho času boli nadštandardom, ktorý si mohla dovoliť len vyššia stredná vrstva. Pompéznu architektúru kaštieľov na strednom Slovensku väčšinou dopĺňali niekoľkohektárové pozemky. Slávne objekty zažili časy 18. storočia, keď panovala Mária Terézia. V 19. storočí si prešli maďarskou revolúciu a formovaním slovenskej identity. Niektoré z budov sa zachovali aj po vojne. No napokon sa pod vzácne stavby podpísal zub času. Podľa poslednej revízie výdavkov na kultúru z roku 2020, ktorú zverejnilo ministerstvo kultúry, je viac ako štvrtina slovenských pamiatok v narušenom alebo dezolátnom technickom stave.
Z času na čas sa objavia iniciatívy na obnovu, no každá ekonomická kríza z týchto zámerov spravidla ukrojí. Aj v aktuálnej inflačnej kríze sú viaceré zo spomínaných budov na predaj.
„Majitelia takýchto objektov mali pravdepodobne ‚veľké oči‘, a keďže sa spolu s energiami predražili aj stavebné materiály, stali sa investície do väčších projektov príliš nákladnými. Ide však o veľmi špecifický segment, takže sa nemožno spoliehať len na jeden faktor. Možno ich niekto zdedil či získal lacno a teraz chce využiť trhovú situáciu. Niekto, naopak, nemá financie na rekonštrukciu, preto sa chce budovy zbaviť,“ vysvetľuje pre HN Michal Pružinský, analytik portálu Nehnuteľnos...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.