Prvýkrát sa nápad postaviť diaľnicu, ktorá by obišla Žilinu a pokračovala po poľské hranice, objavil v roku 1989. Vtedy sa ešte pracovalo s názvom D18. Aj po troch dekádach plánovania však zatiaľ nie je postavená takmer polovica 59-kilometrovej autostrády.
Dokončenie diaľnice, ktorá už dlhšie nesie názov D3, aktuálne minister dopravy Andrej Doležal považuje za prioritu. Na ňu by v ďalších rokoch mala ísť väčšina eurofondov, ktoré sú určené na cesty. Aby však štát mohol míňať prostriedky z Bruselu, projekt musí najprv vyhodnotiť štúdia uskutočniteľnosti a dať mu známku „návratný“. To sa v prípade úseku medzi Žilinou a Kysuckým Lieskovcom nestalo. Vyše 11-kilometrová trasa za takmer 530 miliónov eur skončila pod potrebnou úrovňou.
Najdrahší kilometer
Spomínaný prvý úsek je z chýbajúcich troch najurgentnejší, suplovať má časť pôvodnej komunikácie, kde je doprava najhustejšia. Ide o jeden najvypuklejších neuralgických bodov našej cestnej siete, ktorý sa nachádza len neďaleko Kysuckého Nového Mesta. V denných špičkách sa tam tvoria až niekoľkokilometrové kolóny, z čoho veľkú časť tvorí ťažká doprava.
Prečo teda diaľnica, ktorá sa rysuje ako jedna z najpotrebnejších, vychádza ako málo návratná?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.