V oblasti digitalizácie procesov a efektívneho využívania dát v cestovnom ruchu Slovensko dlhodobo zaostáva. Úspešná adaptácia malých a stredných podnikov na zmeny, ktoré prináša digitalizácia, je pritom kľúčovým faktorom, ktorý už v najbližšom období zásadne ovplyvní ich konkurencieschopnosť a podnikanie.
O tom, ako túto situáciu zmeniť, a v čom môže pomôcť aj štát, diskutovali zamestnávatelia združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) s expertmi z praxe v rámci odbornej konferencie HORECA DIGIT@L.
Digitálna transformácia sa týka aj sektoru gastra, hotelierstva a cestovného ruchu. Digitalizácia jednotlivých procesov, využitie umelej inteligencie či dokonca hologramov už dnes dokážu podnikom pomôcť zefektívniť komunikáciu so svojimi zákazníkmi a hosťami. Práve z tohto dôvodu sa dvadsiaty siedmy ročník HORECA konferencie niesol v znamení inovatívnych riešení a moderných digitálnych nástrojov v sektore hospitality.
„Globálna pandémia, vojna na Ukrajine či energetická kríza vytvárajú čoraz väčší dôraz na digitalizáciu podnikov a jednotlivých výrobných procesov naprieč všetkými sektormi. Napriek tomu, že o digitalizácii sa v spojitosti s ubytovacími či gastro prevádzkami až tak často nehovorí, je potrebné čo najskôr začať šíriť osvetu aj v tejto oblasti. Až 90 percent HORECA sektora na Slovensku tvoria malé a stredné podniky. Pokiaľ nebudú schopné svoje procesy modifikovať a prispôsobiť najnovším trendom, dlhodobo skrátka neudržia krok s konkurenciou,“ vysvetľuje prezident AHRS, Marek Harbuľák.
Ten upozorňuje, že už dnes sú na trhu dostupné nástroje ako online rezervačné systémy, bezkontaktné objednávacie a platobné riešenia, chatovacie a komunikačné systémy pre klientov, ktoré pomáhajú podnikom zefektívniť ich činnosť, maximalizovať zážitok hostí a zároveň zvýšiť tržby. Kľúčovým problémom sú však podľa neho chýbajúce finančné zdroje.
„Veľmi dobre vieme, že Slovensko v uplynulom období strieda kríza za krízou, čo azda najviac pocítil práve sektor HORECA. Prevádzky mali čo robiť, aby prežili a udržali svoju zamestnanosť, investovať finančné zdroje do digitalizácie tak nebolo prioritou. Avšak práve po zohľadnení dopadov všetkých kríz, je dôležité zamestnávateľom vysvetliť, čo vlastne digitálna transformácia znamená, prečo je potrebné ju nepodceniť, no najmä ako ju úspešne zvládnuť,“ dopĺňa Harbuľák.
Digitálna transformácia podľa neho nemusí byť pre podniky strašiak, no práve naopak – predstavuje veľkú príležitosť. Pomôcť by mohla napríklad s problémom akútneho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov – tých v sektore HORECA dlhodobo chýba viac ako 10-tisíc. S tým súhlasí aj predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský. Budúcnosť HORECA sektoru podľa neho zásadne ovplyvnia globálne hospodárske zmeny, technologický pokrok, digitalizácia a meniace sa spotrebiteľské preferencie.
Pokročilé digitálne technológie ako Big Data, virtuálna a rozšírená realita, cloud computing či umelá inteligencia budú v praxi využívané čoraz častejšie. „Práve umelá inteligencia umožní personalizáciu zákazníkov, čo predstavuje kľúčovú hnaciu silu príjmov, zvyšovania spokojnosti zákazníkov a znižovania nákladovosti.
Podľa posledného výskumu poradenskej a informačno-technologickej spoločnosti Enehano dnes už 5,2% podnikov na Slovensku využíva technológiu AI, čím obsadilo líderskú pozíciu v rámci V4. Aj napriek tomu je však stále pod priemerom únie na úrovni 7,9 percenta. Aby mohli podniky v plnej miere využívať technologický pokrok, je potrebné zvyšovať aj digitálne zručnosti ľudského kapitálu, čo predstavuje jednu z hlavných príležitosti v HORECA sektore,“ vysvetľuje Lelovský.
„V sektore HORECA sa očakáva o 20 percent výraznejší vplyv digitalizácie oproti priemeru SR, čo vytvára predpoklad, že digitalizácia ovplyvní takmer každú druhú zručnosť zamestnancov, na čo je naozaj potrebné sa pripraviť. Najviac nových zručností budú potrebovať zamestnanci v segmente HORECA v oblasti online komunikácie v internom a externom prostredí, digitalizácie objednávok a donášok, online rezervačných systémov, elektronizácie dokumentov, ale aj v rámci denného používania rôznych SMART zariadení a technológií. Za najväčšiu príležitosť považujem digitalizáciu služieb a procesov zameraných na zvyšovanie spokojnosti zákazníkov,“ dopĺňa Lucia Lednárová Dítětová zo spoločnosti TREXIMA Bratislava.
Realizovať digitálnu transformáciu podnikov v HORECA sektore dnes pomáhajú predovšetkým dodávatelia a ich inovatívne riešenia, ale aj organizácie cestovného ruchu, ktoré participujú na prepájaní malých podnikov s dodávateľmi inovatívnych riešení. Aj o týchto možnostiach a skúsenostiach sa hovorilo na HORECA DIGIT@L.
„V dobe, keď už návštevník dokáže vďaka online nástrojom skracovať svoj čas rozhodovania sa kde strávi najbližší víkend je nevyhnutné, aby na to sektor reflektoval. Vo Visit Košice aktívne pracujeme s dátami o návštevníkoch a ich preferenciách, naše skúsenosti posúvame ďalej a podniky v tejto oblasti aktívne vzdelávame. Podporujeme tiež projekty, ktoré prinášajú do sektora digitálne inovácie. Cieľom je rozvíjať spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi (MSP) v oblasti cestovného ruchu s dátovými expertmi a kreatívnymi profesionálmi. Kľúčová je tiež podpora podnikov prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie, budovania kapacít a digitalizácie,“ vysvetľuje Michaela Podoláková, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) VISIT Košice.
Len samotná snaha podnikov pri úspešnej digitálnej transformácii však stačiť nebude. Zásadnú úlohu podľa expertov zohráva aj štát. Ten však neraz namiesto podpory „hádže podnikom pod nohy polená“. Zásadným problémom je byrokracia a slabá digitalizácia verejného sektora.
„Podnikatelia v ubytovaní majú viacero povinností týkajúcich sa napríklad evidencie ubytovaných hostí. Okrem samotnej evidencie musia navyše vybrané údaje reportovať aj ďalším štátnym inštitúciám, akými sú Štatistický úrad, cudzinecká polícia či samosprávy. Väčšina ubytovacích zariadení tieto údaje zasiela tradične poštou, elektronické služby sú v praxi využívané len minimálne, a to práve z dôvodu chýbajúcej digitalizácie procesov na strane štátu, komplikovanosti a administratívnej náročnosti,“ dopĺňa prezident AHRS, Marek Harbuľák.
To, že úroveň digitalizácie na Slovensku nie je dostačujúca, potvrdila aj pandémia a vojnový konflikt na Ukrajine. Štát, verejné inštitúcie, ale ani ďalší aktéri v cestovnom ruchu totiž neboli, a stále ani nie sú, schopní získať potrebné informácie a údaje o aktuálnom počte ubytovacích zariadení, využití ich kapacít, či o turistoch, dostupné v reálnom čase. Práve z tohto dôvodu asociácia dlhodobo volá po digitalizácii verejnej správy a jednotlivých procesov, ako aj po zásadnom zjednodušení evidencie a vykazovania zákonných údajov jednotlivým verejným inštitúciám.
Pomôcť by podľa hotelierov mohol takzvaný systém eTurista. Nielenže by znížil administratívne zaťaženie, no taktiež by prispel k zefektívneniu procesov a úspore nákladov na strane štátu aj podnikov. Vďaka digitálnej „databáze“ údajov, by boli navyše potrebné informácie o výkonoch a turistoch dostupné v reálnom čase. „Bez dát v reálnom čase a ich aktívneho využívania nemôžeme hovoriť o rozvoji cestovného ruchu. Informácie v dnešnom svete už znamenajú oveľa viac ako finančné zdroje. Práve z tohto dôvodu Slovensko potrebuje systém eTurista,“ uzatvára prezident AHRS, Marek Harbuľák.