Približne pätina Slovákov sa cíti výrazne zasiahnutá súčasnou ekonomickou situáciou spojenou s rastúcimi cenami. Mnohí ďalší sú ňou zasiahnutí čiastočne.
V priemere si Slováci tento rok odložia mesačne 125 eur. Najčastejšie ide buď o sumu nad 200 eur, alebo od 60 do sto eur. Vyplýva to z prieskumu agentúry IMAS pre Slovenskú sporiteľňu pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa sporenia, ktorým je 31. október.
"Súčasná ekonomická situácia spôsobuje dodatočný tlak na rozpočty spotrebiteľov, keďže zvýšená inflácia a pokles reálnych miezd priniesli obmedzovanie spotreby a tvorby úspor. Zatiaľ čo spotreba domácností v roku 2022 v reálnom vyjadrení rástla, už v prvom polroku tohto roka sa tento trend otočil a domácnosti obmedzovali svoje nákupy," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Mieru úspor ovplyvnili rastúce ceny
V prieskume 21 percent respondentov uviedlo, že sa cítia silne ovplyvnení rastúcimi cenami, ďalších 43 percent sa cíti zasiahnutých čiastočne. Spomedzi jednotlivých vekových skupín prevažoval negatívny vplyv vo vekovej kategórii nad 60 rokov.
Slováci si v tomto roku podľa prieskumu odložia mesačne priemerne 125 eur. Asi 17 percent označilo, že si dokáže odložiť viac než v časoch pred pandémiou, približne polovica odkladá rovnakú sumu a necelá tretina respondentov sporí menej.
"Viac si sporia najmä mladí, kde túto možnosť označila až štvrtina z nich, čo môže byť spojené s prirodzene rýchlym nárastom príjmu napríklad pri prechode zo štúdia do pracovného života a svižnejším kariérnym rastom v prvých rokoch," vysvetlil analytik.
Posledné tri roky spojené s početnými výzvami zvýšili podľa neho povedomie o dôležitosti finančnej rezervy. Už v čase vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich sporenie za veľmi dôležité, z 31 percent v roku 2019 na 43 percent v roku 2020.
Tento zvýšený podiel odpovedí sa udržal až do roku 2023, keď 44 percent respondentov to považuje za veľmi dôležité a ďalších 42 percent za skôr dôležité.
Asi 9 z 10 sporiteľov odkladá peniaze bokom pre prípady núdze či ako rezervu, polovica kvôli potrebám na dôchodku a 44 percent na vzdelávanie detí a ich štart do dospelosti.
"Najmä medzi mladými dominuje aj účel väčších nákupov, napríklad nehnuteľnosti či auta, čo je prirodzené vzhľadom na ich aktuálne potreby v tejto fáze života, ktoré sú vo vyššom veku pravdepodobne vyriešené," konštatoval Horňák.