Výkonnosť slovenskej ekonomiky, meraná dvoma rôznymi ukazovateľmi, sa od roku 2016 vyvíja výrazne odlišne. Podľa údajov o hrubom domácom produkte v parite kúpnej sily na obyvateľa kleslo Slovensko z úrovne 78,5 percenta priemeru Európskej únie v roku 2015 na 69 percent v roku 2021.
Naopak, HDP v stálych cenách rástol v rovnakom období rýchlejšie ako priemer únie, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Rozdiel medzi nimi nie je pritom iba na Slovensku, ale v rôznej miere v celej Európskej únii.
Zvýšenie cien bývania
Odlišný vývoj ukazovateľov je podľa inštitútu do veľkej miery spôsobený metodickými nedostatkami. Politika Eurostatu umožňuje revidovať údaje o parite kúpnej sily iba tri roky dozadu. Úpravy, ktoré v roku 2019 vykonal Štatistický úrad, tak medzi rokmi 2015 a 2016 vytvárajú "zlom" v údajoch.
"Okrem toho, zmena metodiky v roku 2019 viedla k zvýšeniu vykazovaných slovenských cien bývania, ktoré v štatistikách parity kúpnej sily dosahujú dvoj- až trojnásobnú úroveň ostatných krajín. Takýto rozdiel nezodpovedá ostatným štatistikám o cenách nehnuteľností, čo naznačuje nedostatky pri zavádzaní novej metodiky," zdôraznil IFP.
Druhou príčinou rozdielov v údajoch sú obsahové rozdiely medzi ukazovateľmi. Kým HDP v stálych cenách meria objem vytvorených tovarov a služieb, produkt v parite kúpnej sily odzrkadľuje množstvo nakúpených tovarov a služieb.
"V zatvorenej ekonomike sú si oba ukazovatele rovné. V malých otvorených ekonomikách však medzi nimi môže vzniknúť rozdiel," vysvetlil inštitút.
Drahý dovoz a lacný vývoz
Ceny výrobkov, ktoré Slovensko vyváža na zahraničné trhy, totiž rastú relatívne pomaly. Na druhej strane, ceny dovážaných tovarov a služieb rastú rýchlo. V dôsledku toho objem produkcie vytvorenej na Slovensku každý rok rastie v priemere o 0,5 percentuálneho bodu rýchlejšie ako objem nakúpených tovarov a služieb.
"Tieto dva faktory vysvetľujú takmer celý rozdiel (98 percent) medzi vývojom dvoch hrubých domácich produktov na Slovensku," zhodnotil IFP.
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva veľké rozdiely medzi nimi. V krajinách Európskej únie sa počas rokov 2002 až 2021 ukazovatele v stálych cenách a v parite kúpnej sily rozišli v priemere o takmer osem percent.
"Odhadujeme, že výmenne relácie a odlišný spôsob váženia vytvárajú v rámci krajín Európskej únie odchýlku medzi dvoma druhmi HDP vo výške 5,3 percenta. Rozdielny spôsob zberu dát a v menšej miere aj revízna politika Eurostatu vytvárajú odchýlku 6,3 percenta. V mnohých krajinách sa tieto faktory navzájom kompenzujú, a preto celkový rozdiel dosahuje 7,7 percenta," vyčíslil inštitút.