Nájdeme ho v kávových kapsuliach, plechovkách či zbraňových systémoch, no proste takmer všade. Je ľahký, odolný a dobre recyklovateľný. Reč je o kove, ktorý Európska komisia označila za budúcnosť. Hliník totiž potrebuje celý priemysel, najviac automotive a stavebníctvo a od jeho existencie závisí konkurencieschopnosť celej Únie.
Aj preto je jeho produkcia na území členských krajín extrémne dôležitá. Tá je však pre energokrízu vyvolanú ruskou agresiou na Ukrajine na bode mrazu. Po prípady nemusíme chodiť ďaleko, v Žiari máme odstavenú hlinikáreň Slovalco.
Výsledkom je situácia, keď našich výrobcov do veľkej miery nahrádzajú producenti z tretích krajín. A nie hocijakí. Apetít našich fabrík pomáha uspokojovať aj Rusko, ktoré za vzniknutou situáciou stojí.
Brusel po štarte vojny u nášho východného suseda zakázal import či export množstva komodít. Sankcie sa dotkli ropy, zemného plynu, diamantov, uhlia, dreva, plastov aj ocele.
Hliník však na sankčných zoznamoch po celé dva roky chýbal. Zmeny sme sa mali dočkať pri príležitosti druhého výročia vojnyvďaka najnovšiemu chystanému kolu sankcií.
Namiesto zákazu importov z Ruska však prichádza pre domácich producentov nečakaná facka. Hliník sa na zoznam nedostane a nádej, ktorá mohla aspoň čiastočne vyrovnať misky váh na trhu a dopomôcť k reštartu Slovalca, podľa všetkého padá. Dôvodom má byť rozkol v Únii.
Taliani sa boja nedostatku a vyšších cien
Zostáva vám 75% na dočítanie.
