Oceľ vyrobená bez fosílnych palív. To je unikát, ktorý sa v roku 2021 podaril historicky po prvýkrát zrealizovať švédskemu výrobcovi ocele SSAB. S hľadaním odberateľa príliš veľa práce nemal. Záujem okamžite prejavila tamojšia centrála Volva.
Podobnosť tohto príbehu s východným Slovenskom je čisto náhodná, avšak mimoriadne trefná. Vedenie U. S. Steelu sa roky zaoberá tým, ako vyhnať z fabriky uhlík. Ak by sa jej to podarilo, dekarbonizovaná oceľ by mohla, podobne ako vo Švédsku, rovno smerovať do neďalekého Volva.
Zelená oceľ a jej spotreba na našom území by vytiahla tŕň z päty nielen biznis sektoru, ale aj našej vláde. Tá sa v Bruseli spolu so zvyškom členských krajín v rámci balíka Fit for 55 zaviazala do konca tejto dekády znížiť vlastné emisie o 55 percent oproti roku 1990.
Hlavným kľúčom k riešeniu tohto problému bola práve košická oceliareň. Tá sa podieľa na celkových emisiách na Slovensku zhruba pätinou. Problémové sú však náklady na dekarbonizáciu.
Tie podľa súčasného vedenia envirorezortu predstavujú až 1,7 miliardy eur, ktorý sa z týchto dôvodov rozhodol prostredníctvom európskych peňazí podporiť oceliareň až 600 miliónmi eur.
Dnes už vieme, že zbytočne. „V súčasnosti ani U. S. Steel ani Slovenská republika nevieme v tejto konkrétnej záležitosti postúpiť,“ potvrdil šéf envirorezortu Tomáš Taraba.
Tou hlavnou otázkou teda je, čo ďalej. Dokážeme stovky miliónov presmerovať inam? Stane sa to, čoho sa obávali všetci a prepadnú? A splníme vôbec naše záväzky voči Únii?
Jeden investovať nechce, druhý nemôže?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.