Na Slovensku chýbajú v súvislosti s uplatňovaním dekarbonizačných opatrení vhodné a konkrétne projekty zamerané na znižovanie uhlíkového zaťaženia našej ekonomiky.
Problémom by pritom nemal byť nedostatok finančných zdrojov, ale stratégia a istota zo strany štátu. Uviedol to v utorok bývalý minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík v rámci diskusie Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2024.
V našej krajine podľa neho chýba garancia zo strany štátu, že finančné zdroje, ktorými disponuje v rámci uplatňovania dekarbonizačných opatrení, budú na dekarbonizačné projekty firiem v konečnom dôsledku reálne využité.
Chýba politická kontinuita
"Súkromný sektor túto garanciu od štátu potrebuje na to, aby naozaj išiel do toho rizika a začal tie projekty pripravovať, no a u nás sa tie stratégie v podstate menia z jedného politického cyklu na druhý," povedal Balík. Problémom by teda nemala byť slabá iniciatíva firiem projekty pripravovať.
Na našom území podľa neho chýba politická kontinuita vo verejnom sektore a na jednotlivých ministerstvách, v rámci ktorej by mali firmy súkromného sektora istotu, že vyhlásené výzvy sa nezmenia so zmenou politických predstaviteľov.
Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Jozef Hajko (KDH) taktiež v rámci diskusie uviedol, že Slovensku chýba dlhodobá hospodárska politika.
Neschopnosť konkurovať
Slovenská produkcia v súčasnosti nedokáže v súvislosti s implementovaním dekarbonizačných opatrení konkurovať produktom dovážaných z iných krajín, ďalej upozornil prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
Domáce produkty vyrobené s nízkymi emisiami sú podľa neho drahšie a nedokážu konkurovať tovarom tretích krajín, v ktorých náklady na dekarbonizáciu prakticky neexistujú.
Politiku dekarbonizácie v globálnom kontexte by mohli ohroziť aj výsledky prezidentských volieb v USA, pričom sa predpokladá, že nastupujúca administratíva Donalda Trumpa odstúpi od Parížskej dohody o zmene klímy.
Problematickou by mala byť taktiež ruská invázia na Ukrajinu, ktorá spôsobila rast cien energií negatívne vplývajúci na snahy o dekarbonizáciu, doplnil Vladimír Vaňo z Globsecu.