Ozbrojené sily majú podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniela Zmeka na konte niekoľkomiliardový investičný dlh. Našim silovým zložkám totiž paradoxne v posledných dekádach neprospievali časy mieru. Armáda bola inými slovami na druhej koľaji a prednosť pri kreovaní rozpočtov dostávali pred ministerstvom obrany iné rezorty.
V zásade ide o logický krok. Politikom sa ľahšie obhajujú investície do škôl či nemocníc ako do stíhačiek a tankov. Čas a najmä ruská agresia na Ukrajine však ukázali, aký hazard sme s našou bezpečnosťou v posledných rokoch hrali.
Vo výzbroji sme tak mali minimálny počet bojaschopných tankov, zastarané bojové vozidlá pechoty, v sklade bol zas schovaný nevyužívaný protivzdušný systém S-300, vrtuľníky sme z výzbroje vyradili pred dekádou a čerešničkou na torte boli padajúce stíhačky MIG-29, ktorých nehoda sa našťastie zaobišla bez obetí.
Až zhoršovanie geopolitickej situácie a vojna rovno za našimi hranicami prinútili jednotlivé vlády k nutným investíciám do našej armády. Veľká zmena nastala po nákupe stíhačiek F-16 a pozitívny trend obnovy našej techniky pokračoval aj nákupom obrnených osemkoliek a bojových pásových vozidiel.
Investície do armády nedostali stop ani v aktuálnych konsolidačných časoch. Aj keď je pravda, že škrtenie kohútikov verejných výdavkov sa na samotnej modernizácii podpíše.
„Modernizáciu budeme pre prebiehajúcu konsolidáciu rozťahovať v čase. Zmluvy budeme rozťahovať na obdobie aj desiatich rokov, aby k obmene došlo postupne v čase, no s menším tlakom na rozpočet,“ uviedol na konferencii HN s názvom Bezpečnosť nie je samozrejmosť šéf rezortu obrany Robert Kaliňák zo Smeru.
Stíhačky ešte nedorazili, už sa zvažuje ich ďalší prírastok
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.