Ozbrojené sily majú podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniela Zmeka na konte niekoľkomiliardový investičný dlh. Našim silovým zložkám totiž paradoxne v posledných dekádach neprospievali časy mieru. Armáda bola inými slovami na druhej koľaji a prednosť pri kreovaní rozpočtov dostávali pred ministerstvom obrany iné rezorty.
V zásade ide o logický krok. Politikom sa ľahšie obhajujú investície do škôl či nemocníc ako do stíhačiek a tankov. Čas a najmä ruská agresia na Ukrajine však ukázali, aký hazard sme s našou bezpečnosťou v posledných rokoch hrali.
Vo výzbroji sme tak mali minimálny počet bojaschopných tankov, zastarané bojové vozidlá pechoty, v sklade bol zas schovaný nevyužívaný protivzdušný systém S-300, vrtuľníky sme z výzbroje vyradili pred dekádou a čerešničkou na torte boli padajúce stíhačky MIG-29, ktorých nehoda sa našťastie zaobišla bez obetí.
Až zhoršovanie geopolitickej situácie a vojna rovno za našimi hranicami prinútili jednotlivé vlády k nutným investíciám do našej armády. Veľká zmena nastala po nákupe stíhačiek F-16 a pozitívny trend obnovy našej techniky pokračoval aj nákupom obrnených osemkoliek a bojových pásových vozidiel.
Investície do armády nedostali stop ani v aktuálnych konsolidačných časoch. Aj keď je pravda, že škrtenie kohútikov verejných výdavkov sa na samotnej modernizácii podpíše.
„Modernizáciu budeme pre prebiehajúcu konsolidáciu rozťahovať v čase. Zmluvy budeme rozťahovať na obdobie aj desiatich rokov, aby k obmene došlo postupne v čase, no s menším tlakom na rozpočet,“ uviedol na konferencii HN s názvom Bezpečnosť nie je samozrejmosť šéf rezortu obrany Robert Kaliňák zo Smeru.
Stíhačky ešte nedorazili, už sa zvažuje ich ďalší prírastok
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.