Šesť rokov a deväť mesiacov. Toľko uplynulo, odkedy sa americký prezident Donald Trump rozhodol uvaliť na zvyšok sveta clá na oceľ a hliník a rozpútať tak svoju prvú obchodnú vojnu. O úspechu týchto opatrení si môže každý myslieť svoje, za všetko však hovoria dáta ministerstva obchodu Spojených štátov, podľa ktorého stáli jeho tamojšie spoločnosti astronomických 46 miliárd dolárov.
A to aj napriek tomu, že už po necelom roku a pol boli tarify po dohode s Mexikom a Kanadou na tieto dve krajiny zrušené, Európska únia, ktorú clá vtedy príliš nezaboleli, sa dočkala výnimky koncom roka 2021.
Po štvorročnej prestávke, pri ktorej Trumpa v prezidentskom kresle vystriedal Joe Biden, zažívame déjà vu. V stredu totiž opäť vstúpili do hry clá na oceľ a hliník, a to ešte aj v rovnakej 25-percentnej výške ako v minulosti.
Šéf Bieleho domu zavedenie importných poplatkov odôvodňuje národnou bezpečnosťou. Jeho cieľom je aj pozdvihnutie regiónu takzvaného hrdzavého pásu s množstvom skrachovaných oceliarní, ktorý spravidla rozhoduje tamojšie voľby a ktorému nasľuboval lepšie zajtrajšky.
Brusel hovorí, že z minulosti sa už poučil, aj preto americkej administratíve okamžite vrátil úder. Do čela ďalších rokovaní pritom postavil Slováka.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.