Slovenský priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chémia, výroba papiera či kovov, čelí už dlho vážnym výzvam v dôsledku rastúcich cien energií a nákladov na emisie oxidu uhličitého.
V porovnaní s konkurenciou v zahraničí však slovenské firmy dostávajú len zlomok kompenzácií z výnosov za emisné povolenky. Upozornila na to v stredu Republiková únia zamestnávateľov.
Systém kompenzácie nepriamych nákladov vyplývajúcich z obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) zo strany Európskej únie je jedným z nosných nástrojov na ochranu európskeho priemyslu pred rizikom úniku firiem do krajín s menej prísnou klimatickou reguláciou.
Tento mechanizmus má zmierniť dôsledky rastúcich cien elektriny, do ktorých výrobcovia premietajú náklady na oxid uhličitý.
Slovensko však podľa Republikovej únie zamestnávateľov. patrí medzi krajiny s najnižšou mierou využívania tohto nástroja.
Chabé čerpanie spôsobuje problémy
Zatiaľ čo Nemecko za rok 2023 poskytlo kompenzácie vo výške viac ako 2,3 miliardy eur (31 percent z príjmov z aukcií emisných kvót) alebo Belgicko 250 miliónov eur (46 percent) a Francúzsko 900 miliónov eur (43 percent), na Slovensku bola táto podpora iba 58 miliónov eur, teda len 15 percent z príjmov z EU ETS v danom roku.
Zamestnávatelia považujú za pozitívny signál rastúcu podporu v posledných rokoch. Na kompenzácie za rok 2021 bolo určených 1,1 milióna eur, o rok neskôr 20,9 milióna eur a za rok 2023 58,3 milióna eur.
„Žiaľ, tento trend sa tento rok nepodarilo udržať ani posilniť, pretože aktuálne prebiehajúca výzva na kompenzácie za cenu emisných kvót EU ETS premietnutú do ceny elektriny v roku 2024 počíta s objemom 35,4 milióna eur, čo je výrazne menej ako vlani. Ak chceme zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a zabrániť jeho likvidácii, je nutné sa vrátiť k vyšším objemom, porovnateľným s úrovňou kompenzácie v iných krajinách Európskej únie,“ apeluje prezident Republiková únia zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga, ktorý je aj viceprezidentom železiarní U. S. Steel Košice.
Z analýz podľa Republikovej únie zamestnávateľov. vyplýva, že slovenské firmy dostali v porovnaní s konkurenciou v zahraničí len zlomok kompenzácií.
Porovnanie
Kým napríklad nemecký hutnícky podnik ThyssenKrupp Steel Europe získal za rok 2023 približne 125 miliónov eur a ArcelorMittal Gent v Belgicku 43 miliónov eur a slovenský U. S. Steel Košice dostal 4,6 milióna eur napriek porovnateľnej výrobe.
Rovnako tak spoločnosť Mondi SCP síce bola za rok 2023 druhým najväčším príjemcom kompenzácií na Slovensku, ale získala len 66 percent zo svojich oprávnených nárokov.
Nedostatočná podpora môže mať podľa zamestnávateľov vážne následky - útlm investícií do modernizácie a dekarbonizácie, presun výroby mimo Európskej únie, stratu pracovných miest v priemyselných regiónoch a celkový pokles konkurencieschopnosti.
„Ak má Slovensko uspieť v prechode na zelenú ekonomiku a udržať si kľúčových zamestnávateľov, musí zabezpečiť predvídateľný a férový systém kompenzácií. Vláda musí stáť pri svojom priemysle nielen pri víziách, ale aj pri konkrétnych rozhodnutiach o alokácii podpory,“ dodal Kiraľvarga.