Svetoví finanční činitelia diskutujú odo dneška o pláne na posilnenie krízových zdrojov Medzinárodného menového fondu (MMF) pre riešenie ďalších prípadných dlhových kríz v eurozóne. S tým bude v rokovaniach v rámci jarného zasadania MMF a Svetovej banky spojená snaha dokončiť reformy pomerných zastúpení členských krajín v prospech mocností rozvojového sveta na čele s Čínou.
Šéf Medzinárodného menového fondu pre Európu Mahmood Pradhan varoval, že vystúpenie niektorej krajiny z eurozóny by spustilo najväčšiu finančnú krízu vôbec. Ako dôvod uviedol, že neexistujú politiky a ani inštitúcie, ktoré by mohli zastaviť panický útek kapitálu. Problémomová je aj obrovská previazanosť jednotlivých bánk.
Skupina najvýznamnejších svetových ekonomík G20 by sa mala cez víkend dohodnúť na posilnení zdrojov MMF o 400 až 500 miliárd dolárov. Japonsko už ako ako prvá mimoeurópska krajina prisľúbilo do balíka príspevok 60 miliárd dolárov a výkonná riaditeľka fondu Christine Lagardeová uviedla, že má od členských krajín sľúbené do krízových fondov úhrnný príspevok najmenej 316 miliárd USD.
Potrebu zvýšiť zdroje MMF ukázali obnovené problémy Španielska a Talianska, ktorým sa minulý týždeň výrazne zvýšili náklady na úvery. To na finančných trhoch vyvolalo obavy z ďalšej vlny dlhovej krízy.
"Španielsko má síce ešte priestor na to, aby zvyšovalo svoj dlh (podľa agentúry Moody´s môže dlh vzrásť na 97 percent HDP), no ten po zohľadnení sily ekonomiky a demografického vývoja nesmie mať na 10-ročnej splatnosti výnos viac ako 5,7 percenta. To znamená, že Španielsko sa už teraz pohybuje na hrane udržateľnosti dlhových nákladov," uviedol v komentári analytik TRIM Broker Ján Beňák. Oveľa horšie je na tom podľa neho Taliansko, ktoré nemá už priestor na to, aby zvyšovalo svoj dlh. "Existujúci dlh je pri sile ekonomiky udržateľný len do výnosu 4,2 percenta," uzavrel Beňák.
Kým Spojené štáty sa k navýšeniu zdrojov fondu pripojiť nemienia, krajiny ako Čína, Brazília a Rusko požadujú, aby za nové peniaze dostali záväzný prísľub dokončiť čo najrýchlejšie reformy hlasovacích práv v MMF. Zmeny dohodnuté v roku 2010, v rámci ktorých by sa napríklad Čína stala tretím najväčším akcionárom MMF, postupujú veľmi pomaly.