Nemecká kancelárka Angela Merkelová presadzuje politiku škrtov, francúzsky prezident Francois Hollande zase opatrenia na podporu rastu. Komu sa podľa vás podarí presadiť svoj postoj na summite EÚ? Hlasujte.
__________________________________________________________________________________________________
22:36 Figeľ: Grécko si najviac môže pomôcť samo
Grécku musí pomôcť predovšetkým samotné Grécko, taký je odkaz pravicových lídrov členských štátov Európskej únie, ktorí sa dnes stretli na summite Európskej ľudovej strany (EĽS) v Bruseli. Uviedol to Ján Figeľ, predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorý na tomto fóre zastupoval Slovensko. Figeľ tvrdí, že teraz, viac než kedykoľvek predtým, musia Gréci vsadiť na zodpovednosť a dôveru. "Grécku musí pomôcť predovšetkým Grécko. To znamená spoločnosť, ktorá si uvedomí vlastnú situáciu, ale aj prijme nevyhnutné opatrenia," uviedol Figeľ v rozhovore pre TASR po summite EĽS.
22:05 Gréci popreli telekonferenciu o odchode z eurozóny
Grécko ministerstvo financií dnes večer v oficiálnom komuniké poprelo správu o tom, že sa v pondelok počas telefonickej konferencie pracovnej skupiny zastupujúcej ministrov financií eurozóny hovorilo o prípravách na odchod Grécka zo spoločnej menovej únie. V dnešnej správe agentúry Reuters sa uvádza, že každá z krajín eurozóny individuálne pripraví plány pre prípad, že Grécko vystúpi z menovej únie. Na tomto sa mala v pondelok zhodnúť pracovná skupina expertov Euroskupiny. "Takéto informácie nielenže sú falošné, ale ony spochybňujú úsilie Helénskej republiky čeliť výzvam, pred ktorými stojí v tomto zložitom období," uvádza sa v komuniké gréckeho ministerstva financií, o ktorom informovala belgická tlačová agentúra Belga.
21:45 Európa čaká dlhá noc
Prvé výsledky zo summitu majú byť uverejnené neskoro v noci. Tlačová konferencia je naplánovaná na jednu hodinu po polnoci.
21:12 Summit chce bojovať s nezamestnanosťou
Jednou z tém, ktoré sa dnes na summite budú preberať, je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí. V Grécku je v súčasnosti nezamestnaných 51,2 percenta mladých a v Španielsku je to 51,1 percenta. Dnes v noci, predseda EK José Manuel Barroso predstavil prvé výsledky ôsmich pilotných programov vykonávaných v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí.
Tu je zhrnutie:
- Grécko dostalo 11 miliárd eur, ktoré malo využiť na vytvorenie 100 000 pracovných miest najmä v stavebníctve.
- Španielsko získalo 135 miliónov, ktoré mali pomôcť mladým ľuďom pri získaní práce. Uvažuje sa o ďalšej miliardovej injekcii.
- Portugalsko ma na pláne vytvoriť pre mladých nezamestnaných stáže, zatiaľ čo Taliansko sa zameralo na financovanie južných oblastí. Sicília získala financie na vytvorenie 50 000 pracovných miest. Taliansko sa tiež zameralo na riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky.
Celkovo chce komisia pomôcť vytvoriť takmer 500-tisíc pracovných miest. (zdroj www.telegraph.co.uk)
20:45 Spoločná fotografia účastníkov summitu
20:35 Zotrvanie Grécka v eurozóne je veľmi bolestivý experiment
"Zotrvanie Grécka v eurozóne je svojim spôsobom veľmi bolestivý experiment, ako vykonať tzv vnútornú devalváciu, a to v značnom rozsahu. Nominálne znižovanie dôchodkov a miezd je oveľa ťažšie než prevedenie devalvácia novej národnej meny, "vysvetlil viceguvernér České národní banky Vladimír Tomšík, prečo by návrat krajiny späť k drachme mohol byť tou pravou cestou. To by podľa neho ale platilo iba vtedy, ak by sa jednalo o odchod "organizovaný, nie chaotický a živelný". (zdroj Patria Online)
20:05 Merkelová naďalej proti eurobondům, chce podporu pracovnej mobilite
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa dnes opäť vyslovila proti zavedeniu spoločných dlhopisov, tzv eurobondov, ktoré sú vraj v rozpore s európskymi zmluvami. Po príchode na mimoriadny summit Európskej únie v Bruseli dodala, že chce pomôcť obnove hospodárskeho rastu v eurozóne podporou pracovnej mobility, teda aby sa občania únie sťahovali za prácou do iných členských štátov. "Eurobondy neprispievajú k obnove rastu v eurozóne," vyhlásila Merkelová podľa agentúry AFP. Európske zmluvy podľa nej zakazujú vzájomné preberanie záväzkov medzi jednotlivými štátmi v EÚ. "To podľa môjho názoru zahŕňa aj eurobondy," dodala. Medzi opatrenia povzbudzujúce hospodársky rast naopak zaradila "prehĺbenie vnútorného trhu ". "Navrhnem, aby sme zlepšili mobilitu pracovného trhu, pretože v niektorých krajín sa hľadajú kvalifikovaní pracovníci a v iných je vysoká nezamestnanosť," povedala Merkelová.
19:05 Nečas: Odchod Grécka z eurozóny je reálnym variantom
V Bruseli to dnes pri príchode na summit EÚ povedal český premiér Petr Nečas. Dodal, že vystúpenie Grécka z eurozóny bude za určitých podmienok jedinou možnosťou. Dopady takého kroku by ale podľa neho doľahli aj na Českú republiku. "Samozrejme by bolo lepšie, keby Grécko plnilo úsporný program a zostalo v eurozóne, "podotkol tiež Nečas. "Ono to bez následkov a bez nákladov nebude, "podotkol premiér. "Predstava, že by sa prípadný odchod Grécka z eurozóny nás nedotkol, je naivné a nepravdivé," povedal Nečas. Vláda podľa neho už v spolupráci s NBS pripravila možnosti, ako na takúto situáciu prípadne reagovať. Konkretizovať ich ale odmietol. "Ja si myslím, že je to reálna varianta, odchod Grécka z eurozóny. A dokonca za určitých okolností bude podľa môjho osobného názoru, to chcem zdôrazniť, jedinou možnosťou," povedal český premiér. "Nie sme členskou krajinou eurozóny ... To nie je vecou, ktorú by česká vláda mala riešiť, či Grécko má zostať, alebo nemá zostať. To je vecou eurozóny," podotkol.
18:35 Akcie v EÚ prudko oslabili, hlavne kvôli obavám o Grécko
Akcie na hlavných burzách v západnej Európe dnes prudko oslabili, a zmazali tak všetky zisky z predchádzajúceho dňa. Ceny klesajú v obavách z ďalších vývoja v Grécku a kvôli možnému rozšíreniu krízy na ďalšie krajiny eurozóny. Trh špekuluje, že dnešný summit EÚ sa nezhodne na potrebných krokoch, ktoré by mohli situáciu riešiť. Paneurópsky index FTSEurofirst 300 podľa predbežného záveru odpísal 2,1 percenta na 973,12 bodu. Prerušil tak dvojdňový rast a skončil v blízkosti denného minima. Užší index Euro Stoxx 50, ktorý sleduje vývoj cien akcií len v eurozóne, oslabil o 2,7 percenta na 2134,05 bodu.
18:08 Hollande príde do Bruselu vlakom, Sarkozy používal dve lietadlá
Francúzsky prezident Francois Hollande a španielsky predseda vlády Mariano Rajoy, ktorí sú dnes večer očakávaní na neformálnom stretnutí Európskej rady v Bruseli, odišli z Paríža spoločne rýchlovlakom Thalys, uviedli pre médiá ich tlačové štáby. Francúzska a belgická tlač v internetovom vydaní okamžite zareagovala prirovnaním tohto kroku k zvykom Hollandovho predchodcu vo funkcii Nicolasa Sarkozyho, ktorý zvyčajne na summity EÚ prichádzal vo dvoch lietadlách. Prezidentský Airbus A330-223 prezývaný aj Air Sarko One a tiež lietadlo Falcon 7X francúzskej spoločnosti Dassault. Vzdialenosť medzi Parížom a Bruselom je pritom iba 300 kilometrov.
17:21 Euro prudko klesá, k doláru je najnižšie od augusta 2010
Euro dnes na devízových trhoch výrazne oslabuje a voči doláru je najnižšie od augusta 2010. K prepadu kurzu prispieva pretrvávajúca neistota okolo ďalšieho vývoja v eurozóne, naopak dolár ťaží zo správ, ktoré ukazujú na ďalšie zlepšenie stavu americkej ekonomiky.
Krátko pred 17:00 sa euro k doláru predávalo za 1,2584 USD a za celý deň strácalo asi 0,8 percenta. Predtým spadlo až na 1,2578 USD.
16:45 Európske banky stále nie sú pripravené
Európske banky stále nie sú pripravené na odchod Grécka z eurozóny. Sedia na španielskom, portugalskom, talianskom a írskom dlhu v celkovej výške takmer 1 bilión eur. V prípade, že sa Atény vzdajú eura, zaznamenajú sériu strát. Úverové ústavy síce zvýšili kapitálové vankúše, odpísali hodnotu gréckych dlhopisov a využili na financovanie svojich juhoeurópskych spoločností úvery Európskej centrálnej banky (ECB). Napriek tomu sú zraniteľné a ohrozuje ich nákaza, ktorú môže spustiť odchod Grécka z menovej únie, tvrdia investori. Takže dva roky príprav nestačili a banky stále čelia riziku výberu vkladov a nárastu krachov v ďalších zadlžených krajinách. "Odchod Grécka by bol ako Pandorina skrinka," myslí si fondový manažér Jacques-Pascal Porta.
16:32 Zahraniční investori sa budú zbavovať dlhu
Zahraniční investori budú tento rok zrejme pokračovať v znižovaní objemu talianskych a španielskych vládnych dlhopisov, ktoré vlastnia. Ich podiel na verejnom dlhu každej z oboch krajín v 1. kvartáli klesol približne na tretinu, uviedla ratingová agentúra Fitch.
16:20 Hollande chce spoločné dlhopisy
Podľa Mediafax francúzsky prezident Francois Hollande uviedol, že má v úmysle na večernom summite EÚ riešiť potrebu hospodárskeho rastu, bankovej likvidity a zavedenie spoločných dlhopisov eurozóny.
16:18 Plán sa pripravoval
Jon Snow z britského Channel 4 práve stretol belgického ministra financií, ktorý priznal, že sa pracuje na pláne odchodu Grécka z eurozóny. Snow to uviedol na svojom Twitteri. Francúzsky prezident Francois Hollande údajne o ničom nevie.
15:51 Fico: Čaká nás večer bez konca
Dnešné neformálne stretnutie európskych lídrov v Bruseli bude dôležité na nastolenie tém a atmosféry pred oficiálnym summitom EÚ koncom júna. Konkrétne rozhodnutia sa však očakávať nedajú. "Každý vníma dnešný večer ako večer bez konca. Ani nevieme, aké rôzne témy môžu byť pootvárané," povedal dnes novinárom po ceste do Bruselu slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD).
Počas pracovnej večere jednotliví lídri vrátane nového francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda predstavia svoje názory najmä na aktuálnu tému podpory rastu európskej ekonomiky. Napriek rozdielnym názorom na niektoré otázky bude podľa Fica nakoniec záležať práve na dohode Francúzska a Nemecka. "Tento tandem bol vždy najsilnejší. Na čom sa dohodnú Francúzi a Nemci, to bude platiť," avizoval.
Hovoriť sa má dnes o príprave nového paktu o raste, požadovaného predovšetkým Francúzskom, ktorý by na európskej úrovni určoval spoločné podmienky financovania veľkých investičných projektov. "Veľká politická diskusia bude o tzv. eurobondoch. Tu máme predstavu, že eurobondy prinášajú viac výhod ako nevýhod. Je to nový pohľad na útok proti európskemu dlhu a zadlženosti. My s týmto zásadný problém nemáme," vysvetlil Fico.
15:45 Euro padlo na 21-mesačné minimum
Kurz európskej meny dnes zaznamenal pokles oproti doláru na 21-mesačné minimum potom, ako sa zvýšili obavy medzi investormi, že Grécko by sa nemuselo vyhnúť chaotickému odchodu z eurozóny.
Náladám na trhu nepridáva ani skepticizmus investorov, čo sa týka výsledkov dnešného summitu Európskej únie, na ktorom chcú lídri krajín EÚ rokovať najmä o opatreniach na podporu rastu ekonomiky. Trhy však neočakávajú, že by do Bruselu prišli s krokmi, ktoré by zlepšili nálady investorov.
Kurz eura klesol na obchodnej platforme EBS oproti doláru na 1,2615 USD/EUR. Tým sa dostal pod tohtoročné minimum 1,2624 USD/EUR z januára a zároveň na najnižšiu úroveň od augusta 2010.
Vývoj kurzu eura voči doláru za dva roky
15:13 Barroso: Gréci museli podstúpiť obrovské obete
Predseda Európskej komisie José Barroso po stretnutí s Panajotisom Pikrammenosom, ktorý bol poverený vedením dočasnej gréckej vlády, povedal, že gréckemu kolegovi zdôraznil silné želanie EK, aby Atény zostali súčasťou eurozóny. "Budeme naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tak stalo," uviedol vo vyhlásení zaslanom novinárom. Štáty eurozóny podľa Barrosa s Gréckom a jeho ľuďom preukázali nebývalú mieru solidarity.
Eurozóna sa podľa neho zaviazala, že bude aj naďalej podporovať finančne Grécko tak dlho, ako to bude nevyhnutné, avšak za predpokladu, že Atény splnia svoje záväzky. Tie však obsahujú aj mnoho veľmi tvrdých úspor, ktoré v Grécku vyvolávajú búrku nevôle, čo sa prejavilo na raste podpory strán kritizujúcich dohodnuté podmienky o balíku pôžičiek. "Gréci museli podstúpiť obrovské obete. Želám si, aby z krízy, ktoré teraz Grécko čelí, bola nejaká ľahšia cesta. Faktom je, že najmenej zložitou cestou je úplné naplnenie druhého programu dohodnutého medzi Gréckom a jeho medzinárodnými partnermi, "podotkol Barroso.
15:09 ECB údajne vytvorila krízový tím
ECB vytvorila krízový tím pre prípad zhoršenia situácie v Grécku a odchod krajiny z eurozóny po voľbách. Očakáva totiž, že k moci by sa mohli dostať strany odmietajúce úverové podmienky požadované medzinárodnými veriteľmi. Napísal to nemecký týždenník Die Zeit, ktorý citovala agentúra DPA.
Podľa týždenníka na čele krízového tímu stojí člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen. Zároveň dodal, že podobný tím vznikol aj v nemeckej centrálnej banke.
14:43 Štáty eurozóny sa musia pripraviť na odchod Grécka
Každý štát eurozóny by mal pripraviť vlastný plán pre prípad, že sa Grécko rozhodne opustiť eurozónu. Na tomto opatrení sa dohodli experti štátov eurozóny na dnešnej telekonferencii. S odvolaním sa na dva rôzne zdroje o tom informovala agentúra Reuters. Dohoda bola dosiahnutá na úrovni expertov (takzvanej EWG), ktorí pripravujú rokovania ministrov financií eurozóny. "EWG sa zhodlo na tom, že každá krajina eurozóny by mala pripraviť alternatívny plán, individuálne, pre prípadné dôsledky gréckeho odchode z eura," citoval Reuters jeden zo zdrojov. "Na úrovni eurozóny zatiaľ nič pripravené nebolo, kvôli obave z únikov," dodal.
14:40 Kirkegaard: Lídri nedovolia rozpad eura
"Európski lídri nedovolia rozpad eura. To je pre nich rozhodujúce. A aby zabránili rozpadu menovej únie, budú sa musieť veľmi rýchlo posunúť smerom k tesnejšej ekonomickej a finančnej integrácii, ktorá je nevyhnutá pre dlhodobé prežitie spoločnej meny. To je aj podstatou Európskej únie a potvrdzuje to história integrácie: jej motorom sú "záchvaty akútnych kríz". Práve momenty, keď sa únia ocitla na križovatke, formovali hranice "možného" a nabádali politikov, aby urobili maximum pre záchranu eura," tvrdí Jacob Kirkegaard, výskumník z Petersonovho inštitútu.
14:32 Cameron chce plán "B"
Britský premiér David Cameron podľa agentúry Bloomberg povedal, že Európa potrebuje plán pre prípad odchodu Grécka z eurozóny.
14:18 Bundesbank: Grécko si ohrozuje prísun peňazí
Nemecká centrálna banka Deutsche Bundesbank dnes označila situáciu v Grécku pred novými voľbami za "krajne znepokojivú" a varovala krajinu pred odmietnutím reforiem dohodnutých s veriteľmi. Pokiaľ bude Grécko hroziť, že prestane plniť podmienky záchranného úveru, ohrozí si tým ďalší prísun finančnej pomoci od eurozóny, uviedla Bundesbanka v dnešnej mesačnej správe.
Súčasne odmietla zmiernenie podmienok pre pomoc Grécku. Ak Grécko odmietne plniť podmienky pomoci, bude musieť znášať všetky dôsledky, varovala Bundesbanka. Pre eurozónu by ťažkosti, ktoré by z takéhoto vývoja vyplynuli, boli podľa banky "značné, ale zvládnuteľné".
Bundesbanka vyjadrila obavy nad tým, že "eurosystém" centrálnych bánk krajín eurozóny v čele s Európskou centrálnou bankou (ECB) na seba vzal "značné riziká", keď gréckym bankám v posledných dvoch rokoch od vypuknutia dlhovej krízy poskytol obrovské množstvo peňažnej likvidity. Vyzvala k obmedzeniu tejto pomoci a dala najavo, že o ďalšom spôsobe pomáhania Grécku by sa malo rozhodnúť na politickej úrovni, nie v ECB, ktorá má zostať strážcom eura a cenovej stability.
Za kľúčové Bundesbanka považuje opustenie neštandardných krokov v menovej politike typu nákupov štátnych dlhopisov na trhu alebo rozsiahlych lacných úverov, ktorými ECB v zime podporila európske banky.
14:10 Grécka radikálna ľavica SYRIZA požiadala o registráciu ako politická strana
Grécka Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA), požiadala dnes najvyšší súd krajiny o uznanie za politickú stranu. V oficiálnej žiadosti tiež uviedla, že sa chce premenovať na Zjednotený sociálny front SYRIZA.
SIRYZA v súčasnosti združuje asi tucet ľavicových hnutí, od antikapitalistov až po environmentalistov. Jej transformácia na politickú stranu zvýši jej šance získať v júnových opakovaných voľbách viac parlamentných kresiel. Ak získa vo voľbách, ktoré budú 17. júna, zo všetkých subjektov najviac hlasov, ako strana bude mať nárok na bonus 50 parlamentných kresiel. Víťazná volebná strana v Grécku dostáva vždy kreslá navyše, má jej to pomôcť k stabilite vlády. Konzervatívnej Novej demokracii však ani tento bonus nepomohol zostaviť vládnu koalíciu.
Volebné prieskumy naznačili, že SYRIZA na čele s charizmatickým Alexisom Tsiprasom skončí v júnových voľbách lepšie, ako vo voľbách zo 6. mája, kedy bola druhá. Predvolebnú kampaň postavila na odmietaní prísnych podmienok poskytnutia medzinárodnej finančnej pomoci Grécku.
14:01 Nová drachma z Grécka Nemecko nespraví
Ako uvádza Ján Beňák zo spoločnosti TRIM Broker, zavedenie novej drachmy by podľa hlavného ekonóma Citigroup Buitera poskytlo gréckej ekonomike len minimálnu podporu. Vysoká inflácia a kolabujúce banky by veľmi rýchlo prevážili efekt slabej meny. Zhrnuté a podčiarknuté: „Kolaps bankového systému, množstvo defaultov po celej ekonomike, naďalej nekonkurencieschopná ekonomika a vysoká inflácia s veľkým rizikom hyperinflácie dávajú priestor pre hlbokú recesiu alebo dokonca depresiu. Sociálna a politická disalokácia by bola istá.“
Takže návrat k drachme, eskudu, pesete, líre alebo libre nebude bezproblémový, ale naopak pôjde o najväčší seizmický posun v Európe od 2. svetovej vojny. Keď už sa raz stane nemožné v Grécku, môže sa to stať aj inde.
13:38 Nemecko: Gréci budú plniť sľuby
Podľa hovorcu vlády Steffena Nemecko očakáva, že Gréci po voľbách pôjdu cestou naplnenia sľubovaných ropočtových cieľov.
13:30 Ifo: Odchod je jediná cesta
Šéf nemeckého inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn je presvedčený, že odchod Grécka z eurozóny je jediná cesta, ako zabrániť ekonomickej katastrofe a zastaviť, aby Nemecko nalievalo peniaze do čiernej diery.
12:51 Fico odcestoval na zasadnutie
S lídrami EÚ bude dnes v Bruseli diskutovať o podpore rastu premiér Robert Fico.
12:32 Eurozóna môže byť po odchode Grécka silnejšia
Vystúpenie Grécka z eurozóny spôsobí veľké škody nielen Grécku, ale celej Európe. No na druhej strane, pre menovú úniu to zároveň môže byť tá najlepšia vec, aká sa jej kedy prihodila. Odchod z ekonomického a politického hľadiska najproblémovejšieho člena eurozóny, umožní zvyšným 16 štátom, aby sa viac zomkli a vystupovali ako celok. Veď napokon iba hlbšia integrácia pomôže eurozóne presvedčiť svet, že menová únia je po odchode Grécka nezrušiteľná, konštatuje Jacob Kirkegaard, výskumník z Petersonovho inštitútu, vo svojej analýze, z ktorej citovala agentúra Bloomberg.
12:00 Papademos: Dopady by boli katastrofické
Ako uviedol portál ekathimerini.com, dôsledky odchodu Grécka z eurozóny by podľa Papademosa boli na finančný systém a reálnu ekonomiku veľmi hlboké s vysokými nákladmi. Podľa neho by ovplyvnili aj ostatné krajiny mimo eurozóny.
V rozhovore pre CNBC uviedol, že nemá informácie o tom, že by sa krajiny či inštitúcie pripravovali na odchod Grécka z eurozóny. Nemôže však túto možnosť vylúčiť. Papademos verí, že odchod Grécka je udalosť, ktorá by sa nemala uskutočniť a že je to nechcený scenár.
Ekonomické dôsledky by boli podľa gréckeho expremiéra katastrofické. Papademos dodáva, že inflácia by mohla zrýchliť na 30 až 50 percent.
11:20 UniCredit: Grécko by malo zostať
Hlavný výkonný šéf UniCredit Bank Federico Ghizzoni v stredu uviedol, že najvyššou prioritou pre politikov je udržať Grécko v eurozóne. Varoval, že jeho odchod by vyvolal volatilitu. " Nikto nevie, čo by sa stalo, ak by opustilo Grécko eurozónu," povedal.
11:16 Pred summitom panujú veľké rozdiely na eurobondy
Pred dnešným summitom Európskej únie je zrejmé, že medzi členskými štátmi panujú výrazné rozdiely v pohľade na to, či by mala eurozóna zaviesť spoločné dlhopisy. Zatiaľ čo Taliansko a Francúzsko ich chcú presadiť, Nemecko či Rakúsko sú ostro proti.
Nemecko je proti zavedeniu eurobondov kvôli tomu, že pred ich prípadným vytvorením by vraj bolo potrebné sa posunúť bližšie k fiškálnej únii a tiež dať verejné financie krajín do poriadku. K tomu však je zatiaľ ďaleko. Väčšina štátov teraz prekračuje napríklad kritérium maximálnej povolenej výšky rozpočtových deficitov vo výške troch percent. Zástancom eurobondov je nový francúzsky prezident François Hollande. Jeho predchodca v úrade Nicolas Sarkozy bol v rade únijných otázok blízkym spojencom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Paríž síce chce s Berlínom úzko spolupracovať aj naďalej, ale práve na probléme eurobondov sa ukazuje, že medzi oboma kľúčovými metropolami EÚ teraz panujú rozdiely v pohľadoch. K tomu sa pridáva aj to, že Hollande sa vyslovil proti tomu, aby nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vystriedal šéfa Euroskupiny (ministri financií eurozóny) Jeana-Claudea Junckera, o čom sa uvažuje. Podľa neho by jeho nominácia bola zlým signálom, pretože Schäuble bol vraj zástancom úspornej politiky, ktorá však podľa Hollanda v riešení krízy neuspela. Nový francúzsky prezident, pre ktorého to bude prvý summit EÚ vo funkcii, je naopak veľkým zástancom prorastovej politiky, pokojne na úkor úsporných opatrení. Podobné hlasy zaznievajú aj z ďalších krajín.
10:58 Klaus má osem receptov, ako zachrániť Európu
Český prezident Václav Klaus v Chicagu predstavil osmoro pre nápravu Európy.
- Európa sa musí zbaviť svovej neproduktívnej a paternalistickej sociálne trhovej ekonomiky, ktorú ešte viac podkopáva rastúca úloha zelenej ideológie.
- Európa sa musí zmieriť so skutočnosťou, že proces ekonomickej adaptácie nejakú dobu trvá a že netrpezliví politici a vlády obvykle veci zhoršujú. Politici by sa nemali snažiť organizovať trhy, snažiť sa detailne riadiť ekonomiku či vytvárať rast pomocou vládnych stimulov a stimulov.
- Európa by mala začať pripravovať ucelený program redukcie vládnych výdavkov a zabudnúť na flirtovanie s riešeniami založenými na zvyšovanie daní. Redukcia výdavkov sa musí prevažne týkať povinných výdavkov, pretože škrty nemandatórnych výdavkov sú kvantitatívne ako dlhodobé riešenie nevýznamné.
- Európa by mala zastaviť plazivú a neustále rastúcu zelenú legislatívu. Zeleným musí byť zabránené v tom, aby preberali stále viac ekonomiky pod prápor takých chybných myšlienok, ako je doktrína globálneho otepľovania.
- Európa by sa mala zbaviť nadmernej centralizácie, harmonizácie, a štandardizácie celého kontinentu a po polstoročí takýchto opatrení začať decentralizáciu a dereguláciu spoločnosti a ekonomiky a odstrániť subvencie.
- Európa by mala umožniť krajinám, ktoré sú obeťami európskej monetárnej únie, aby ju opustili a vrátili sa k vlastnému monetárnemu usporiadaniu.
- Európa by mala zabudnúť na plány, ako je fiškálna únia. Nehovoriac o protidemokratických ambíciách, ako je politické zjednotenie celého kontinentu.
- Európa by sa mala vrátiť k demokracii, ktorá môže existovať len na úrovni národných štátov, nie na úrovni celého kontinentu. Znamená to návrat od nadnárodného usporiadania na usporiadanie založené na vzťahoch jednotlivých vlád.
10:45 Francúzsko: Treba oživiť grécku ekonomiku
Podľa francúzskeho premiéra Jeana-Marca Ayraulta by európski lídri mali diskutovať o použití štrukturálnych fondov, ktoré by pomohli slabej gréckej ekonomike. Socialistická vláda vyzvala k novým opatreniam na oživenie gréckej ekonomiky, ktoré by pomohli vyhnúť sa "katastrofickému" odchodu z eurozóny.
10:21 Dolár posilňuje
Dolár v Ázii posilňoval a voči košu mien stúpol najviac za 20 mesiacov. Záujem o dolár ako bezpečnú investíciu zvyšujú obavy, že Grécko opustí eurozónu. Americká mena však klesla voči jenu v reakcii na správu, že japonská centrálna banka ponechala svoju menovú politiku bez zmeny.
Kurz dolára voči euru
10:20 Japonské akcie sú najnižšie za štyri mesiace
Japonské akcie dnes uzavreli na najnižšej hodnote za štyri mesiace. Dôvodom bol prepad vývozcov po ďalšom raste jenu a obavy, že predstavitelia krajín eurozóny nebudú na dnešnom summite schopní sa dohodnúť na nových krokoch v boji s prehlbujúcou sa dlhovou krízou v regiónu.
Index Nikkei klesol o 172,69 bodu, teda dve percentá, na 8556,60 bodu. Investorov sklamala aj japonská centrálna banka, ktorá nepotvrdila, že by sa chystala k ďalšiemu zmierneniu menovej politiky a namiesto toho uviedla, že bude uskutočňovať vhodnú menovú politiku. Správa pomohla k rastu jenu voči doláru.
Index Nikkei
10:17 Ak vyhrajú radikáli, Grécko odíde
"Grécky odchod z eurozóny bude nevyhnutný, ak radikáli vyhrali júnové voľby a zastavia bolestivé ekonomické reformy," povedal podľa agentúry Reuters zástupca lídra nemeckej strany Kresťanská sociálna únia Alexander Dobrindt.. "V deň volieb udrie hodina pre grécke euro. Ak vyhrajú voľby komunisti či iní radikáli, grécky odchod z eurozóny bude nevyhnutný," povedal Dobrindt.
09:45 Papademos ukončil korekciu
Výrok gréckeho expremiéra katapultoval podľa Kamila Borosa z X-Trade Brokers nadol aj euro, ktoré na páre s dolárom opäť kleslo pod úroveň 1,27, dnes ráno o 9:30 sa pohybuje na úrovni 1,2675 dolára za euro.
09:13 Silný jed
"Papademosove vyjadrenia boli ako veľmi silný jed, ktorý obklopil trh," povedal pre agentúru Reuters analytik Satoshi Okagawa. Naproti tomu bol obchodník pre európske banky v Singapure prekvapený, že mal komentár gréckeho expremiéra taký dopad. "Nepovedal veľa a myslím si, že jeho zámerom je vyvinúť tlak na voličov, aby hlasovali pre proúsporné strany," tvrdí.
09:02 Atény najviac dlhujú dvom eurovalom
Gréckym krachom prídu o najviac peňazí štáty eurozóny, ktoré sa podieľali na záchrane Atén cez dočasný a trvalý euroval.
Pozrite sa, kto sú najväčší veritelia Grécka (v mld. eur)
Eurozóna- 126 mld. eur
ECB- 55 mld. eur
Nebankoví investori- 40 mld. eur
Grécke dôchodkové fondy- 14 mld. eur
Grécke banky- 23 mld. eur
MMF- 23 mld. eur
Iné pôžičky- 16 mld. eur
08:30 Európski lídri budú hľadať cesty, ako naštartovať ekonomiku
V Bruseli sa dnes navečer stretnú šéfovia štátov a vlád krajín Európskej únie. Na neformálnej večeri sa budú snažiť nájsť cestu, ako v Európe naštartovať hospodársky rast. Dnešné rokovania únijný prezident Herman Van Rompuy zvolal v snahe pripraviť plánovaný formálny summit "dvadsaťsedmičky", ktorý sa uskutoční na konci júna.
Táto vrcholná schôdzka sa koná krátko po nových gréckych voľbách. Tie bude s napätím sledovať aj zvyšok Európy kvôli špekuláciám o možnom odchode Atén z eurozóny. Je tak otázkou, či a prípadne nakoľko sa dnes európski lídri budú baviť práve aj o situácii v Grécku. Summit sa navyše koná v čase, keď panujú obavy ohľadom Španielska.
07:07 Grécko šokovalo. Hrozba odchodu je reálna
Bývalý grécky premiér Lucas Papademos včera večer šokoval svojím vyjadrením. Povedal, že priestor na záchranu je malý a hrozba odchodu z eurozóny reálna.
Vyjadril tým, že Grécko zvažuje odchod z menového bloku, keďže okrem dodržania bolestivého úsporného programu nemá inú voľbu. Kurz eura sa po jeho slovách začal prepadať.
Negatívny postoj zo strany Papademosa by mohol ovplyvniť lídrov únie, aby ustúpili zo závažnosti svojich požiadaviek. Tieto tvrdenia by tiež mohli presvedčiť politické strany ako SYRIZA , že boj s Európou jednoducho nestojí za riziko.