Slováci začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé 3 percentá. Vyplýva to z najnovšej analýzy Poštovej banky (PB). "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám," konštatovala analytička banky Dana Vrabcová.
Priemer skresľuje
Príjmy sa považujú za jednu z najcitlivejších otázok pri skúmaní životnej úrovne obyvateľstva. "Štatistiky priemernej mzdy síce ukazujú, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto tabuľkových ľudí je v skutočnosti málo. Pravdou je, že dnes si na úroveň priemernej mzdy nesiahnu až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok," uviedla Vrabcová.
Ako vyplýva z analýzy banky, priemerná nominálna mzda vzrástla z 3142 korún československých (Kčs) v roku 1989 na 824 eur v roku 2013. "Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom v tom čase by ľudia zarábali v priemere 104 eur mesačne. Dalo by sa teda povedať, že príjmy Slovákov za 25 rokov od revolúcie vzrástli osemnásobne," vyčíslila analytička s tým, že do úvahy treba brať aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili takmer rovnako výrazne.
Meter bytu za mesiac
Od výšky zárobkov sa odvíjajú aj výdavky Slovákov. Analytici sa preto pozreli aj na to, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 25 rokmi a koľko v súčasnosti. "Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas," priblížila Vrabcová.
Napríklad za bežný nákup obsahujúci chlieb, maslo, salámu, syr eidam, vajcia, polotučné mlieko, bravčový bôčik, zemiaky, jablká a pivá by Slováci museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút. "V súčasnosti ich vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas," vyčíslila Vrabcová.
Podstatne kratší čas potrebujú ľudia odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. "Napríklad na farebný televízor museli v roku 1989 ľudia odpracovať desaťnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor," doplnila Vrabcová.
Nezamestnanosť neexistovala
Analytička tiež pripomenula, že za socializmu na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosť v praxi neexistoval. "Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy, ako je priemerná mzda," konštatovala Vrabcová.
Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne podľa nej zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. "Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postoja zväčša len pri pokladnici a dokonca sa k nim zo západu dostáva trend, že im reťazce prinesú potraviny až rovno k ich dverám," dodala Vrabcová.