Taliansko síce ako celok mierne oživuje - ekonomika v treťom štvrťroku vzrástla o 0,2 percenta - ale obavy, že bude južná časť od tohto oživenia odrezaná, silnie. Šesť regiónov na juhu pritom zažíva sedem rokov trvajúcu recesie.
Zhoršujúcu sa situáciu podčiarkuje podľa agentúry Bloomberg aj správanie mafie, ktorá vo svojom tradičnom pôsobisku prestáva "investovať" a radšej sa sťahuje ďalej na sever, píše portál Lidovky.cz.
Napríklad už predtým v tomto roku lombardská asociácia priemyselníkov Assolombarda uviedla, že na severe Talianska nastáva "kontaminácia" tamojších úspešných podnikov organizovaným zločinom, vrátane väčšej aktivity skupín z juhu. Podobne vyšetrovatelia a úrady upozorňujú, že mafia a ďalšie zločinecké skupiny geograficky preskupujú svoje aktivity.
"Medzi tými, ktorí utekajú na sever, už dávno nie sú len tí, ktorí v migrácii hľadajú nejakú nádej na lepší život," napísal v lete v otvorenom liste premiérovi Matteovi Renzimu novinár Roberto Saviano. "Dokonca už aj mafia teraz opúšťa juh a nielenže tu neinvestuje, ale ešte viac región plundruje," uviedol autor bestselleru Gomora mapujúci praktiky neapolskej mafie. Vládu vyzval k akcii.
Napríklad menšie podniky na Sicílii, v Kampánii či Kalábrii tak musia čeliť stále ťažšiemu rozhodnutiu, či budú mafii platiť takzvané výpalné, alebo sa radšej nechajú vyhnať z podnikania.
Ako Nemecko a Grécko
Hospodárstvo týchto oblastí je na tom biedne dlhodobo. Rozdiel medzi ekonomikou už spomínanej Kalábrie a napríklad Lombardie, ktorá sa nachádza neďaleko švajčiarskych Álp, je pritom ešte väčší ako medzi nemeckou a gréckou ekonomikou.
"S poslednou recesiou zmizol aj veľký kus produktívnej štruktúry juhu," vyhlásil napríklad Stefano Prezioso, šéf výskumu z inštitútu Svimez, ktorý sa podporou priemyslu na juhu zaoberá.
Do roku 2001, teda kým krajina začala používať euro, síce platilo, že úroveň oboch ekonomík bola odlišná, ale aspoň tempo ich rastu sa zhodovalo. Lenže pred štrnástimi rokmi sa rozišlo a medzera medzi výkonmi oboch častí krajiny sa tak stále viac rozširuje.
Napríklad keď sa za minulý rok talianska ekonomika prepadla o 0,4 percenta, juh spomalil skoro o percentuálny bod viac - prepadol sa o 1,3 percenta.
Ešte pred hospodárskou krízou, ktorá zasiahla Európu v roku 2009, predstavoval v oblasti hrubý domáci produkt na hlavu asi 56,2 percenta úrovne vo zvyšku Talianska. Na konci minulého roka to ale bolo len 53,7 percenta, čo je najnižšia úroveň za posledných 15 rokov.
Tiež viac ako dve tretiny obyvateľov juhu krajiny žili vlani z menej ako 12-tisíc eur na rok. Vo zvyšku Talianska predstavoval podiel tých najchudobnejších 28,5 percenta.
"Vyčerpanie ľudských, podnikateľských a finančných zdrojov by mohlo premeniť dnešnú cyklickú krízu v trvalú zaostalosť," varoval pred niekoľkými týždňami v denníku Financial Times riaditeľ inštitútu Svimez Riccardo Padovani.
Viac bezdomovcov má však sever
Napríklad miera nezamestnanosti dosahuje na juhu 20 percent, čo je dvojnásobok oproti regiónom susediacim s Rakúskom, Švajčiarskom či Francúzskom a o osem percentuálnych bodov viac, než je taliansky priemer.
Paradoxne v jednom sociálnom ohľade je na tom spodok krajiny výrazne lepšie - v podiele ľudí bez domova, ktorý v priemere dosahuje 0,2 percenta. Podľa posledných čísel talianskeho štatistického úradu Istat je miera bezdomovectva na juhu len 0,1 percenta, zatiaľ čo na severe dosahuje 0,35 percenta.
Problémom rozdielneho vývoja a dvojrýchlostnej ekonomiky sa dlhodobo zaoberá aj talianska vláda, no zatiaľ bezvýsledne.