Ak existuje finančný dom, ktorý je až po uši v pomyselnom bahne a nemôže sa z neho vyhrabať, je to najväčšia nemecká banka, Deutsche Bank. Tú posledný rok stíha jeden škandál za druhým a napriek snahám nového vedenia na čele s Johnom Cryanom vypláva na povrch každú chvíľu nový problém. Naposledy v utorok. Vyšlo najavo, že banka tento rok v júni omylom poslala na účet jedného amerického hedžového fondu šesť miliárd dolárov. Hoci o deň neskôr sa peniaze vrátili, vyvolal tento kardinálny omyl opäť otázky ohľadne vnútorných kontrolných mechanizmov a celkového riadenia rizika vo vnútri banky.
Za chybu má byť zodpovedný neskúsený pracovník forexového tímu v Londýne, ktorý podľa ľudí oboznámených s okolnosťami vykonal transakciu v čase, keď mal byť jeho šéf na dovolenke. Banka sa k incidentu odmietla vyjadriť. To, čo však vzbudzuje najväčšie obavy, je, že k niečomu takému došlo napriek pravidlu, že má byť uplatňovaný princíp „štyroch očí“. Teda než dôjde k sprocesovaniu nejakej operácie, mal by ju predtým vidieť a schváliť ďalší človek.
Tým sa problémy zďaleka nekončia. Napríklad v súčasnosti americké ministerstvo spravodlivosti vyšetruje Deutsche Bank kvôli podozreniu, že lokálna pobočka pomáhala bohatým Rusom – vrátane podnikateľov blízkych prezidentovi Vladimírovi Putinovi – dostať peniaze z krajiny.
Pozor na Putinových priateľov
Podľa agentúry Bloomberg, ktorej to povedali nemenované zdroje, mohla ruská pobočka pomáhať zamaskovať transakcie až za šesť miliárd dolárov. Tie slúžili na vyvezenie peňazí z krajiny aj Rusom, ktorí sú dnes na sankčnom zozname. K obchádzaniu a praniu peňazí malo však dochádzať aj pred zavedením sankcií. Prax údajne fungovala štyri roky. Nakoniec, bola to práve Ruská centrálna banka, ktorá na jeseň minulého roku vedenie Deutsche Bank požiadala o preverenie nákupu akcií niektorých klientov jej ruskej pobočky.
K vývozu malo dochádzať prostredníctvom takzvaného zrkadlového obchodovania medzi Moskvou a Londýnom, keď ruskí klienti nakúpili vybrané akcie v Moskve za ruble a paralelne s tým došlo k totožnému nákupu rovnakých akcií v Londýne. Podľa citácie Bloombergu banka v súčasnosti skúma účty dvanástich svojich klientov vrátane nemenovaného rodinného príslušníka prezidenta Putina a dvoch jeho starých priateľov – bratov Borisa a Arkadija Rotenbergovcov.
Súrodenci pritom v minulosti zbohatli na kontraktoch s ruským štátom. Napríklad na výhodnej spolupráci s Gazpromom, či pri usporiadaní zimných olympijských hier v Soči, keď ich spoločnosti získali zákazky v hodnote presahujúcej sedem miliárd dolárov. Obaja sú pritom dnes na americkom sankčnom zozname. Rovnako tak sú uvalené sankcie aj na SMP Bank, ktorú bratia vlastnia.
Ako však upozorňuje Bloomberg, nie je zrejmé, či sú zmienené osoby kvôli obchodom vyšetrované. Hovorca Rotenbergovcov akékoľvek zapojenie do tohto druhu transakcií odmietol. Americké úrady však vyšetrujú predovšetkým samotnú Deutsche Bank, či neporušila americké zákony tým, že by zle informovala či zatajila pred americkými úradmi správanie, ktoré mohlo viesť k „vypraniu“ peňazí. Banka však už pred niekoľkými týždňami uviedla, že plánuje uzavrieť väčšinu svojich aktivít v Rusku. Podľa zdroja agentúry Reuters má ísť asi o 90 percent aktivít, vrátane divízie firemného bankovníctva a obchodov s cennými papiermi. Ponechať by si tu banka mala len služby transakčného bankovníctva.
Nočná mora sa nekončí
Za odchodom však podľa vyjadrenia banky nie je prebiehajúce vyšetrovanie. Podľa jej predstaviteľov sa plány zmenili už vlani, keď sa kvôli prepadu cien ropy a sankciám kvôli anexii Krymu a podpore ukrajinských separatistov prepadla ruská ekonomika do recesie.
Rusko je však pre Deutsche Bank len jeden z problémov, s ktorými sa musí v poslednom čase boriť. V Spojených štátoch je banka vyšetrovaná za spáchanie ďalších troch trestných činov a celkovo je po celom svete voči nej vedených asi šesťtisíc právnych sporov. Takisto bola Deutsche Bank jednou z dvoch európskych bánk, ktoré neprešli v marci americkými záťažovými testami. Dôvodom neúspechu v stresových testoch pritom mala byť podinvestovanosť ich IT systémov.
Nakoniec, vyrovnať sa s problémami, napríklad zlepšiť kontrolné mechanizmy, dať do poriadku už tak dosť pošramotenú reputáciu a napraviť vzťahy s regulátormi má jej nový šéf John Cryan, ktorý opraty firmy prevzal tento rok v júli. Pod jeho vedením sa chce banka začať viac sústreďovať na svoj domáci trh – Nemecko.
Pod novým šéfom prechádza banka veľkou reštrukturalizáciou. Napríklad pred týždňom v nedeľu oznámila radikálne zmeny vo vrcholnom manažmente. Ďalšou zmenou je rozdelenie a zjednodušenie štruktúry jej investičnej časti. Jedna sa sústredí na predaj cenných papierov a forexové obchody, druhá potom na korporátne financovanie a globálne obchody.
Tým sa však zmeny nekončia. Bude sa aj prepúšťať. Banku, ktorá má dnes takmer stotisíc zamestnancov, má opustiť asi 23-tisíc z nich. „Je v tom jasný odtlačok Johna Cryana, ktorý je ochotný prijať ťažké rozhodnutia a skutočne chce niečo zmeniť,“ povedal novinám Financial Times na jeho adresu Daniel Brupbacher, analytik z banky UBS.