Svetová ekonomika zažíva nebývalý pokles cien ropy. Ide o cielenú stratégiu členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorí tak chcú zamedziť konkurenčným ťažiarom získať väčší podiel na trhu s ropnými produktmi. Na začiatku 70. rokov 20. storočia však rovnaký kartel naopak ceny tejto komodity zvýšil a zapríčinil vo svete najväčšiu energetickú krízu, píše iDnes.cz.
Štáty, ktoré ropu vtedy samy exportovali či boli priamo súčasťou OPECu, zažívali vďaka rastu ceny obdobie veľkých ziskov a nových investícií do naftarenského odvetvia. Jednou z takýchto krajín bola Venezuela. Tá počas energetickej krízy investovala do ropného priemyslu 53 miliárd dolárov.
Každý výťah mal liftboya
Od roku 1974 stál v jej čele populistický prezident Carlos Andrés Peréz, ktorý sa rozhodol petrodoláry využiť. Vďaka ľahko získaným úverom, ktoré mali byť v budúcnosti splácané predpokladanými ziskami z predaja ropy, nechal v mestách Caracas a Maracaibo stavať veľké komerčné štvrte s obchodnými domami a mrakodrapmi.
Vláda zvýšila výdavky na sociálne zabezpečenie a rozhodla sa riešiť nedostatok pracovných miest rozširovaním verejného sektora. To docielila ako odkupovaním súkromných podnikov, tak najímaním zamestnancov do mestských služieb. Každý výťah vo výškových budovách, hoci bol plne automatizovaný, mal svojho liftboya, každá toaleta svoju obsluhu.
"Dajte mi dve", smiali sa Američania
Profitujúca ekonomika vytvárala počas sedemdesiatych rokov konzumnú spoločnosť, ktorá sa sústredila na nákup zahraničného tovaru. Nejednalo sa iba o spotrebnú elektroniku či automobily, ale aj o takmer 80 percent všetkých potravín. Venezuelskí farmári totiž zanechali obrábanie pôdy a odsťahovali sa za istým a dobre plateným zamestnaním v niektorom zo štátnych podnikov.
Venezuelčania nakupovali americké mlieko a americké vajcia, vozili sa na amerických automobiloch. Hoci vláda Andrésa Pereza regulovala dovoz tovaru tak, aby zostala zachovaná vyrovnaná bilancia zahraničného obchodu, obyvatelia toto obmedzenie obchádzali.
Lietali na dovolenku na blízku Floridu, kde vďaka nadhodnotenej venezuelskej mene nakupovali tovar vo veľkom a predávali ďalej doma svojim známym. Američania týchto podivných turistov začali nazývať "Gimme two" (dajte mi dve) a majitelia obchodov vítali nárast predaja, ktorý nahrádzal nízky dopyt amerických spotrebiteľov.
Míňanie - dôsledok politickej krízy
Keď prezident Andrés Peréz v roku 1979 opúšťal prezidentský úrad, bolo už jeho prezidentovania mnohými obyvateľmi kritizované kvôli prehnanému míňaniu. Prosperujúca krajina bola síce demokratickým útočiskom na kontinente ovládanom vojenskými diktatúrami, počiatok osemdesiatych rokov však priniesol výrazný pokles cien ropy na svetových trhoch a pre Venezuelu pokles hlavných príjmov zo zahraničného obchodu.
Rozsiahly sociálny systém, nerentabilné štátne podniky, sieť rodinkárstva (protekcie na štátnej úrovni) a korupcia, ako aj chýbajúce financie pre splácanie úverov na odvážne megalomanské projekty predchádzajúceho desaťročia, viedli k ekonomickej a fiškálnej kríze, zníženiu životnej úrovne a zvyšujúcemu sa sociálnemu napätiu. Opulentná vládna politika sedemdesiatych rokov nepriamo viedla k dlhotrvajúcej politickej kríze, ktorá vyvrcholila v roku 1999 zvolením Huga Cháveza do úradu prezidenta.