Možností, ako platiť bezhotovostne, pribúda. V Nórsku okrem platobných kariet sa rozšírilo aj využívanie bezkontaktných platieb cez mobil. Podobne sú na tom aj Briti a Švédi, v hotovosti platia dokonca ešte menej, uvádza na svojom webe verejnoprávna televízia NRK.
Nórski finančníci zdôrazňujú, že len počas prvého polroka tohto roku vzrástol objem platieb cez bankové karty o 8,6 percenta, a krajina by sa tak do šiestich rokov mohla zaobísť bez bankoviek a mincí.
Podľa finančných inštitúcií má elektronické platenie veľa výhod. Lenže to neuvádzajú nezištne. Asociácia Finans Norge presviedča, že "bezhotovostné platby prispievajú k zníženiu lúpežných prepadnutí a praniu peňazí". Ubúda tiež možnosť, ako sa vyhnúť daniam, čiže ubúda daňových únikov. Má však samozrejme kritikov, ktorí sú za to, aby ľudia mohli platiť tak, že nezanechajú "elektronickú stopu".
Zločin s vymazaním peňazí nezmizne, varuje poslanec
Napríklad poslanec nórskej Strany stredu Guri Melby však používa sedliacky rozum a argumentuje: „Je naivné si myslieť, že by s koncom peňazí v hotovosti zmizol aj zločin. Ten sa len premiestni inde, čiže k vykrádaniu bankových kariet a elektronických platieb, ale i k bitcoinu". Proti je aj nórsky úrad na ochranu osobných údajov Datatilsynet s ohľadom na právo na súkromie. „Hlavnou obavou je, že by ste za nič nemohli platiť anonymne," uviedol pre nórsku televíziu Bjørn Erik Thon z inštitúcie na ochranu dát.
Hoci ide v Nórsku zatiaľ len o hypotézu, v Izraeli sa už takmer stala skutočnosťou: vláda Benjamina Netanjahua minulý rok v septembri poverila tím expertov, aby preskúmali podmienky, za ktorých by bolo možné skončiť s peniazmi v hotovosti s cieľom zatočiť s daňovými podvodmi.
Ľudia by viac míňali
Majiteľ servera bankovnipoplatky.com Patrik Nacher pochybuje o tom, že bezhotovostné platenie má veľa výhod. Podľa neho je hlavnou nevýhodou to, že človek stráca zábrany a príliš míňa. „Moja obava je v tom, že ľudia stratia kontakt s peniazmi, a úplne tak stratia intuitívnu a užitočnú obavu z ich vydávania (míňania). Skrátka sa bude viac míňať, viac nakupovať hlúpostí, viac zadlžovať," hovorí.
Argumentuje tiež stratou súkromia. „Každý má právo si kúpiť, čo potrebuje, bez toho aby inštitúcie okolo vedeli, čo kupuje, koľko ho to stojí, aké má výdavky a príjmy, za čo utráca, aké má koníčky a podobne," upozorňuje. Profitovali by z toho marketéri, spotrebiteľ by sa však ocitol pod väčším reklamným tlakom.
zdroj: idnes.cz