Pokiaľ ide o možnosť britského odchodu z dvadsaťosmičky, nemajú európske úrady zámerne žiadnu stratégiu. Úradníci v Bruseli dostali príkaz nezaznamenávať žiadne scenáre písomne, aby sa predišlo únikom a panike, uviedol vysoko postavený predstaviteľ jednej európskej vlády.
Ťažká úloha zachovať zväzok
Vzhľadom k potenciálnym politickým aj finančným otrasom okolo hlasovania o brexite nie je jasné, či by takáto "cestovná mapa" niečomu prospela, píše na svojom webe agentúra Bloomberg, ktorá sa v analýze zaoberá dianím počas prvého dňa, týždňa a 100 dní po tom, čo by sa Briti v referende vyslovili pre opustenie únie.
Predseda EÚ Donald Tusk zašiel pri svojom hodnotení brexitu až tak ďaleko, že hovoril o konci "západnej politickej civilizácie". Tuskovo preháňanie zdôrazňuje, že európskych činiteľov čaká tvárou v tvár možnému odchodu jednej z krajín z EÚ úloha zväzok zachovať. Ukončenie členstva niektorej z krajín bolo pritom v čase, keď únia vznikla, nemysliteľné. Mechanizmus pre opustenie únie bol uzákonený až v roku 2009.
Vplyvný denník The Sun medzitým vyzval svojich čitateľov, aby v referende 23. júna hlasovali pre brexit. "Toto je naša posledná šanca, ako sa dostať z nedemokratickej bruselskej mašinérie ... a je na čase, aby sme sa jej chopili," uviedol v redakčnom úvodníku The Sun, ktorý vlastní mediálny magnát Rupert Murdoch. "Musíme sa oslobodiť od diktátorského Bruselu," stojí ďalej v úvodnom texte novín, ktoré vychádzajú denne v počte 1,7 milióna kusov.
Začať predchádzať škodám
Ak bude 24. júna pred svitaním zjavné, že Briti hlasovali pre odchod, budú hlavní predstavitelia EÚ od Berlína po Brusel v prvých 24 hodinách nútení začať predchádzať škodám. Podobne ako v prípade gréckej dlhovej krízy sa už v ten deň večer zrejme zídu na núdzovom zasadnutí ministri financií eurozóny.
Trh bude pravdepodobne reagovať prudkými výkyvmi libry, agresívnejšími zásahmi švajčiarskej centrálnej banky a narastajúcou globálnou nestabilitou.
Menový trh odchod Británie z EÚ nezohľadnil, takže ak nastane, "pád je veľmi pravdepodobný", povedal Lother Mentel, výkonný riaditeľ spoločnosti Tatton Investment Management v Londýne.
"Museli by sme sa v ten piatok pripraviť na krušné prebudenie." Politické dôsledky by boli ešte vážnejšie. Tradičné európske protiváhy, Francúzsko a Nemecko, kvôli ktorých vzájomnej nevraživosti bola EÚ zriadená a mala ju odstrániť, sa budú snažiť opäť získať nejakú iniciatívu.
Už na 24. júna plánujú reakciu, ktorá by mohla zahŕňať záväzok k hlbšej integrácii krajín eurozóny rovnako ako deklaráciu, že európsky sen zostáva nažive, uviedli traja ľudia oboznámení s týmito plánmi.
Núdzový summit únie
"Európska únia bude potrebovať vierohodnú stratégiu," povedal Guntram Wolff z bruselského ekonomického think-tanku Bruegel. "Aby zabránili postupnému rozpadaniu EÚ, budú politickí vodcovia nútení posilniť príťažlivosť EÚ a najmä francúzsko-nemecké spojenectvo."
V prvom týždni po tom, čo Británii dôjde, že hlasovala za odchod z najväčšieho obchodného bloku na svete, si bude musieť zvyšok Európy odpovedať na svoje vlastné otázky. Vzhľadom na to, že panujú obavy z rastu populistických tendencií a nálad proti establishmentu po celej Európe po odhlasovaní brexitu, siahnu možno lídri únie k bezprecedentnému kroku. Už na sobotu 25. júna zvolajú núdzový summit - bez účasti Británie.
Dôvody by boli dva: jednak vyslať odkaz španielskym voličom, ktorí idú v nedeľu k urnám, že EÚ zostáva silná, a tiež sa rozhodnúť, čo navrhnúť alebo skôr nenavrhnúť Británii v oblastiach, ako je voľný pohyb osôb alebo prístup na jednotný európsky trh.
Vo Francúzsku, kde prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že by euroskeptická strana Národný front mohla postúpiť do druhého kola prezidentských volieb na budúci rok, sa prezident François Hollande bude musieť snažiť dokázať voličom, že opustenie EÚ má negatívne dôsledky.
Ďalší čelní predstavitelia, napríklad Dánsko a Holandsko, kde takisto rastú antieurópske nálady, možno budú považovať za politicky užitočnejšie svojho tradičného spojenca, Britániu, podporiť.
Brexit podnetom pre ďalších
Krajiny mimo eurozóny, najmä tie, kde sú protieurópske pocity stále silnejšie, ako Maďarsko, Poľsko a Švédsko, by mohli vytvoriť skupinu štátov vystupujúcu proti francúzskym a nemeckým snahám o hlbšiu integráciu. S odchodom Británie by ale krajiny neplatiace eurom stratili svojho kľúčového partnera a predstavovali by dokopy len štrnásť percent únijného HDP.
David Cameron sa má v týždni po referende stretnúť na summite v Bruseli s ďalšími 27 európskymi lídrami. Práve tu britský premiér zrejme spustí článok 50 zmluvy o EÚ - nikdy predtým nepoužité ustanovenie o zániku členstva. Tým by začala dvojročná lehota (do júna 2018), počas ktorej by Británia rokovala o svojom odchode.
Chcel by Cameron, aby Británia bola ako Nórsko a Island, mala blízke pracovné vzťahy s úniou ako súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru? Alebo by snáď existoval iný systém, čo by znamenalo, že Británia by s EÚ obchodovala v rámci WTO?
Pokiaľ ide o prvých 100 dní po brexite, únijní činitelia sa obávajú, že referendum v Británii podnieti podobné požiadavky po celom kontinente. V roku 2017 budú voľby vo Francúzsku, Holandsku a Nemecku, čo je dôvod nepovzbudzovať ostatných v nasledovaní britského príkladu.
To by mohlo oslabiť pozíciu Británie pri vyjednávaní. Brexit by mohol tiež odvrátiť pozornosť EÚ od iných otázok, ako sú grécke financie, utečenecká kríza alebo konflikt na Ukrajine.
Ako ďalej Británia?
Medzitým sa už môže vyjasniť politická hmla v Británii. EÚ už môže rokovať s iným premiérom - niekým, ako je bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, ktorý podporoval brexit a ktorého bookmakeri považujú za favorita na vodcu Konzervatívnej strany. Či už by to bol ktokoľvek, čakalo by ho zároveň ďalšie referendum, tentoraz o nezávislosti Škótska.
Británia by musela začať s EÚ vyjednávať vlastnú dohodu v najrôznejších oblastiach, ako napríklad kvóty pre rybolov alebo zdravotné a bezpečnostné štandardy, a súčasne vyjednávať svoje vlastné obchodné dohody so zvyškom sveta.
Rokovať by sa muselo tiež o presune únijných inštitúcií z krajiny, čo sa týka napríklad Európskeho orgánu pre bankovníctvo.
Každý krok by museli schváliť ostatné členské štáty a Európsky parlament, celý proces by mohol trvať až sedem rokov a nie je isté, že by skončil úspešne, povedal Tusk nemeckému denníku Bild. "Nikto nemôže predpovedať dlhodobé dôsledky (brexitu)," dodal. "Obávam sa, že brexit by mohol byť začiatkom konca nielen EÚ, ale celej západnej politickej civilizácie."