Pivo Guinness, jedna z najkultovejších írskych exportných značiek, sa môže stať ukážkovým príkladom negatívnych dôsledkov rozhodnutia Británie vystúpiť z Európskej únie (EÚ) a odísť aj z jednotného európskeho trhu.
Známe írske pivo sa varí v St. James’s Gate pri rieke Liffey v Dubline už od polovice 18. storočia. Ale takmer každá fľaša či plechovka tohto piva prekročí dvakrát hranice medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, kým sa dostane ku konzumentom.
Ingrediencie na výrobu piva pochádzajú totiž z celého Írska. Privezú sa do pivovaru v Dubline, kde sa z nich uvarí pivo. To sa naplní do tankerov, známych aj pod prezývkou strieborné náboje, a odvezie do Belfastu v Severnom Írsku, kde sa plní do fliaš a plechoviek. Odtiaľ sa vracia späť na juh, do Írska, odkiaľ sa distribuuje. Práve Guinness je tak názornou ukážkou toho, aké problémy môže priniesť brexit, keďže Británia má s EÚ len jednu hranicu na súši - a to medzi svojou provinciou Severné Írsko a Írskom.
A hoci politici a diplomati v Dubline, Londýne a v Bruseli tvrdia, že nedôjde k obnoveniu hraničných kontrol, ktoré naposledy fungovali za čias sektárskeho konfliktu v Severnom Írsku, realita môže byť oveľa komplikovanejšia.
Podľa Roberta Murphyho, bývalého predstaviteľa írskej colnej a daňovej správy, ktorý neskôr pracoval v Európskej komisii v Bruseli, po odchode Británie z EÚ bude musieť tok tovarov a služieb cez hranice podliehať nejakej kontrole.
Hraničné kontroly pritom začali miznúť až po roku 1990, keď britká a írska vláda s podporou EÚ sprostredkovali mierovú dohodu medzi polovojenskými jednotkami severoírskych katolíkov a protestantov. Katolíci v konflikte bojovali za zjednotenie Írska a protestanti sa snažili udržať status quo.
Íri tak môžu dnes bez cla prevážať tovar a nakupovať na oboch stranách hranice, akurát na jednej platia v eurách a na druhej v britských librách. Objem cezhraničnej obchodnej výmeny sa odhaduje na viac ako 3 miliardy eur ročne.
Pre spoločnosť Diageo so sídlom v Londýne, vlastníka značky Guinness, to znamená, že jej kamióny môžu prechádzať z juhu na sever a späť bez prekážok. Každý rok podniknú zhruba 13.000 jázd. Ak sa k tomu pridá aj transport whiskey a likéru Baileys stúpne počet jázd na 18.000.
Zavedenie hraničných kontrol môže priniesť zdržanie na hraniciach od 30 minút do jednej hodiny, čo zvýši náklady na každú jazdu o zhruba 100 eur. A iba pre toto môžu stúpnuť náklady Diageo na výrobu Guinnessu a ďalších značiek piva v Írsku o 1,3 milióna eur.
Vedenie firmy uviedlo, že bude spolupracovať s britskou a írskou vládou na hľadaní riešenia.
Ústav pre hospodársky a sociálny výskum odhaduje, že brexit môže zredukovať tok tovaru medzi Írskom a Britániou až o 20 %.
Pre veľké firmy ako je Diageo a značky typu Guinness môže byť riešením nejaká forma elektronického značenia alebo obchodného programu, pripustil Murphy, podľa ktorého ani colníci nechcú mrhať časom. Ale nebude to jednoduché, upozornil.