Slováci sú vynaliezavý národ. Ak sa môžu vyhnúť plateniu hoci aj za niečo, čo skutočne využívajú, urobia tak s veľkou chuťou. Niekedy sa dokonca zdá, že majú záľubu vo vymýšľaní spôsobov, ako oklamať systém. Veľmi nás poteší, keď niečo dostaneme "zdarma" alebo ušetríme. Podobné pohnútky platia aj v prípade poslucháčov rozhlasu, ktorí vedome neplatia koncesionárske poplatky. Veď kto by už naháňal smiešnych štyridsať korún? Omyl. Ak sa rozhodnú šetriť viacerí - dokonca tretina slovenských domácností - zanedbateľné štyridsaťkorunové poplatky sa môžu zmeniť na milióny. Problém stámiliónových únikov sa rozhlas rozhodol riešiť tak, že si najal spoločnosť pragmaticky zmýšľajúcich ľudí, zbehlých v zákonoch. A tí sa neošívali - ľudí, ktorí napriek výzvam nezaplatili, dali na súd. A tam už od "chudáka" občana, ktorí rozhlas obral len o pár desiatok či nanajvýš stovák korún, chcú tisíce i milióny. Kto je vinný?
Rozhlas, ktorý priveľmi nemotivoval ľudí, aby využili možnosť zaplatiť dlžnú sumu bez poplatku z omeškania? Súkromná firma, ktorá po odkúpení pohľadávky za jej plnú cenu musela kalkulovať s tým, že zarobí na súdnych procesoch? Poslanci, ktorí síce prijali potrebné opatrenia, ale nezvládli komunikáciu? Pretože inak by na súde nebolo 74-tisíc žalôb.
A kto to zaplatí? Sporovlivý občan, ktorý chcel ušetriť primálo a môže prísť o všetko. Podobne ako pri nebankových subjektoch - aj tam chceli ľudia zarobiť priveľa a prišli o všetko.
MIRA SOJKOVÁ, redaktorka domáceho oddelenia, msojkova@hnonline.sk