Ten svojimi vyhláseniami o nepriamej korupcii novinárov opäť dokázal, že je skvelým stratégom. Podarilo sa mu zneistiť všetky redakcie, ktoré svojich ľudí posielajú na služobné cesty. Okrem toho šikovne odviedol pozornosť od samotnej ministerky práce, ktorá pridelením dotácie neziskovke Privilégium pochybila a porušila výnos vlastného ministerstva. Žiadnu dotáciu jej dať nemala, pretože táto organizácia dlhovala Sociálnej poisťovni milióny korún. A to platí aj v prípade, že z peňazí sa kúpili postele pre ľudí "na konci svojej životnej cesty", ako hovorí premiér.
Pri odvádzaní pozornosti od prešľapov ministerky Tomanovej Fico nemá žiadnu morálnu výhodu. Áno, je pravda, že nikto nikdy nedokázal, že sa v médiách korupcia nevyskytuje. Na druhej strane podľa správy zo 14. marca tohto roka Úrad boja proti korupcii obvinil poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves Jozefa M. z prijímania úplatku. Mimochodom, poslanec je členom Smeru - a dva milióny korún v cashi veru nie je lyžovačka. Strana si s obvineným urobila poriadok tak, ako by si každé médium urobilo poriadok s preukázateľne skorumpovaným novinárom.
Osočovať redaktorov z korupcie pre neformálny výlet je dosť scestné. Áno, lyžovali, jedli, pili. A pritom počúvali prezentácie. Tak isto ako na akcii ktorejkoľvek inej firmy. V etickom kódexe našich novín je jasne napísané: "Autor smie akceptovať pozvanie na služobnú cestu hradenú pozývajúcou stranou, no zároveň je povinný informovať pozývajúceho, že pozvanie do zahraničia za žiadnych okolností nie je podmienené zverejnením textu s dohodnutým obsahom, alebo rozsahom na stranách, ani na webe HN."
Služobné cesty sú vždy miestom na vnútorný dialóg novinára a jeho svedomia. V tomto prípade vyhralo svedomie, tým sme si istí. Pár dní po tom, ako sa redaktor vrátil zo služobnej cesty s Allianzom, napísal, že najlepšou (rozumej najvýkonnejšou) DSS je Aegon. Takže žiadny dôvod na sankcie, skôr naopak. Redaktor získal lepší pohľad na problematiku druhého piliera, čo jemu aj novinám prospieva v práci. Navyše spôsob, akým informujeme o dianí v DSS, môžete vidieť na hnonline.sk.
Kde je teda problém? Prekáža Ficovi, že novinári sa so svojimi zdrojmi stretávajú v príjemnom prostredí? Tak isto môže potom prekážať novinárom, že vláda rokuje vo východoslovenskom kaštieli bez toho, aby zabezpečila informovanosť ľudí-voličov. Alebo jednoducho väčšinu komentátorov nepresvedčil o tom, že to s krajinou myslí dobre.
Rovnako neobstojí ani argument, že DSS-ky "podplácajú" médiá inzerciou podľa toho, ako o nich píšu. V skutočnosti tieto firmy do inzercie investujú už len pár promile z toho, čo investovali v čase svojho príchodu na trh. Ak by táto z prsta vycucaná premisa platila, znamenalo by to, že by ste v novinách nemohli nájsť napríklad porovnania bankových produktov či cien paušálov mobilných operátorov.
Slovensko stojí na rázcestí. Hrozí, že sa mediálny svet rozdelí na pro- a protivládny tábor tak, ako sa to stalo za éry Vladimíra Mečiara. Aj Mečiarovi prinášal boj proti médiám preferenčné percentá. Politici vedia, že novinári sa totiž u nás už desiatky rokov nenosia, tí židoboľševickí skorumpovaní, hlúpi a vôbec...
Ak sa pozrieme na dianie v STV či SRO, je jasné, že práve tieto médiá, na ktoré má vláda dosah, by mali byť na jej strane. Čo potom? Zvyšok zostane v permanentnom "boji" s režimom, až kým tu nebude režim, alebo ony. Ficov "kamarát" Hugo Chávez to zvykne riešiť odoberaním licencií.