Akciová akadémia: Investori robia chyby často

Psychologický prístup tvorí okrem fundamentálnej analýzy a technickej analýzy tretiu vetvu z pohľadu prístupu hľadania motívov pre ďalší vývoj na trhu a rozhodovanie o nákupe či predaji akcií či iného aktíva. Psychologický prístup sa na rozdiel od menovaných FA a TA nezameriava na samotné aktívum, ale na ľudskú psychiku, ktorá podľa tohto prístupu hlavne ovplyvňuje pohyb kurzov.

Hlavnou otázkou, ktorú si psychologická analýza kladie, teda je, ako kurz akcie ovplyvňuje správanie a myšlienkový úsudok samotných investorov. To je do značnej miery určujúce pre časový horizont jej uplatnenia - používa sa zvyčajne na odhad veľmi blízkej budúcnosti, v období najbližších dní, hodín, minút (porovnajme s horizontom rokov, mesiacov či týždňov pri fundamentálnej analýze a mesiacov až dní pri analýze technickej. Keďže sa prístup opiera o psychiku človeka, ktorý reaguje na určitú informáciu, je logické, že pracuje iba s verejnými informáciami minulými a súčasnými.

Z tohto dôvodu vo vzťahu k stupňu efektívnosti trhu (podľa teórie efektívnych trhov) je nepoužiteľná už na trhu stredne silne efektívnom. Základy psychologickému prístupu položil francúzsky psychológ, matematik, sociológ a okrem iného tiež lekár Gustave Le Bon svojou teóriou psychológie davu. Medzi nasledovníkmi, ktorí sa prístup snažili rozvinúť formuláciou vlastnej analýzy či teórie patrí napríklad známy investor André Kostolany, pre mnohých v neobvyklej úlohe veľmi úspešného investora John Maynard Keynes, ďalej napríklad George Drasnar či burzovne-psychologická dvojica Garfield a Epsteinová. V neposlednom rade sem môžeme zahrnúť problematiku špekulatívnych bublín. Povedzme si niečo bližšie o psychológii na finančných trhoch a psychike investorov a predstavme si najčastejšie javy spôsobujúce chyby v rozhodovaní investora.

Psychológia na finančných trhoch

Vplyv psychologických aspektov na správanie akciových i iných trhov sa dáva do súvislosti s nutnosťou vysvetliť, „iracionálne“ dianie, ktoré často sprevádza vývoj na finančných trhoch. Ak tradičné finančné teórie posudzuje investičné publikum z hľadiska konceptu vyššie uvedenej teórie efektívnych trhov, potom skúmanie vplyvu psychológie na dianie trhov spočíva na základoch teórie behaviorálnych trhov.

Efektívnosť a racionalita na trhoch je spojená s tradičným konceptom efektívnych trhov. Ten predpokladá, že rozhodnutia investorov alebo špekulantov sú založené na efektívnom prenose novej relevantnej informácie do ceny konkrétneho aktíva. História aj súčasnosť však tento prístup vystavila kritickému skúmaniu. To viedlo práve k vzniku teórie pracujúcej s psychológiou investičného publika. Tá do určitej miery dokáže postihnúť motivácie k výskytu extrémnych udalostí na finančných trhoch a vysvetliť ich.

Podľa teórie behaviorálnych trhov má investičné publikum (investori, špekulanti) tendenciu nasledovať dav, preceňovať silu niektorých informácií, alebo naopak ignorovať skutočne relevantné dáta. Táto skutočnosť má za následok odchyľovanie trhovej ceny od fundamentálnych hodnôt, keď obdobie, po ktoré takýto stav môže trvať nemožno nijako racionálne predikovať. Vplyv psychológie na investičné rozhodovanie sa potom významnou mierou podieľa na vzniku excesívneho cenového rastu, ktorý býva základom následných zrútení trhu.

Podstata psychológie investora

Psychológia na úrovni uvažovania a rozhodovania individuálneho investora je v súčasnosti považovaná za najvýznamnejšiu zložku celej stratégie investovania. Súčasťou tejto obchodnej stratégie je okrem už spomínanej psychológie aj riadenie rizika (money-management) a stratégie vstupu do pozície. Druhé dve menované zložky sú do istej miery odvoditeľné od empirických údajov, ukazovateľov a dát, naopak psychológia je svojou povahou založená na charakterových rysoch a naučených vzoroch správania každého individuálneho investora. Psychológia v obchodnej stratégii je tak najvýznamnejšou zložkou, ktorá oddeľuje väčšinu neúspešných účastníkov trhu od menšiny úspešných a z finančného hľadiska dlhodobo preživších investorov. Preto je táto téma témou posledného dielu našej akadémie.

Podstatou psychológie investora sú predovšetkým vnútorné motívy a schopnosti, vôľa rešpektovať obchodnú stratégiu aj v prípade série finančných strát a schopnosť odolať spoločenskému tlaku (v rámci ekonomicko-sociálneho prostredia vyspelých krajín) na neustály a opakovaný rad úspešných rozhodnutí. Práve schopnosť priznania straty a možnosť finančne "ustáť" opakovaný rad malých strát (dodržiavanie zásad money-managementu) sú kľúčom pre zvládnutie na emóciách založených motívoch rozhodovania.

Chyby v rozhodovaní

Ako sa každým dňom potvrdzuje, investori majú niekoľko schém správania, ktoré negatívne ovplyvňujú výnosy ich investícií. Jednou z hlavných chýb, ktorú zdokumentovali Scott, Stumpp a Xu v roku 1999, je náchylnosť držať sa stratových investícií príliš dlho a naopak predávať príliš skoro tie ziskové. Investori sa teda zjavne boja strát viac než oceňujú výnos. To je vysvetlené teóriou vyhliadok (prospect theory), ktorá tvrdí, že úžitok závisí skôr od odchýlok od referenčných bodov ako na celkovom bohatstve.

Ďalšími príkladmi psychologických javov, ktoré ovplyvňujú schopnosť analýzy a investičného rozhodnutia, sú:
• vytrvalosť presvedčenia (belief perseverance) - tento koncept opisuje, aké ťažké je v prípade už raz vytvoreného presvedčenia toto presvedčenie nalomiť alebo vyvrátiť, a to aj napriek tomu, že sa objavia nové, protichodné informácie. Takéto informácie má potom človek tendenciu spochybňovať alebo dokonca misinterpretovať, a držať sa svojho presvedčenia pevne a nezmyselne dlho. S tým súvisí aj nasledujúci psychologický jav - potvrdenie úsudku.
• potvrdenie úsudku (confirmation bias) je snaha investorov viac prihliadať k informáciám a dátam, ktoré podporujú ich predchádzajúce hypotézy a rozhodnutia, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie úplne objektívne a pravdivé. Aj nejednoznačné správy sú vykladané v prospech vytvoreného úsudku a nedochádza k objektívnej analýze.
• selektívna viera vo vlastné zásluhy (self-attribution bias) - tento psychologický jav odráža tendenciu investora prisudzovať akýkoľvek úspech sebe a svojim schopnostiam, kdežto za neúspechy obviňovať ostatných alebo proste len nešťastnú náhodu. To spôsobuje, že investori preceňujú svoje vlohy a investičný talent.
• "ja som to vedel" (Hindsight bias) - častým javom je tiež tendencia jedinca veriť, že udalosť, ktorá sa stala, dopredu predpovedal. To potom vedie k tomu, že si investor myslí, že vie predpovedať budúci vývoj lepšie, než ostatní. To tiež súvisí s konceptom prílišnej istoty (overconfidence bias), keď si je človek prehnane istý svojim odhadom. Ako sa ale zistilo množstvom experimentov, schopnosť jedincov odhadnúť nejaký výsledok s istotou alebo vysokou pravdepodobnosťou správnosti, je oveľa menší. Príkladom je experiment, kedy mali účastníci odhadnúť intervalom celkovú produkciu vajec v USA tak, aby stanovený interval obsahoval daný objem s 98% istotou. Účastníci si teda boli istí, že sa zmýlia len z 2%, ich reálna chyba ale bola 46%.
• eskalácia (escalation bias) - opisuje nutkanie investorov vkladať viac peňazí do svojich stratových investícií, za ktoré sa cítia zodpovední, než do investícií úspešnejších. Namiesto toho, aby prehodnotili svoje rozhodnutie s ohľadom na nové skutočnosti a prípadne sa zbavili tejto stratovej investície, investujú do nej ešte viac peňazí. Príkladom je potom postoj typu - keď „oná“ akcia bola dobrou kúpou za 200Kč, tak za stovku je to ešte väčšie terno!

Kombinácia týchto druhov správania potom môže viesť k nepresnému vnímaniu reality, neracionálnym investičným rozhodnutiam a významným stratám. Rada posledného dielu akadémie tak znie: stanovte si svoju stratégiu, buďte disciplinovaní, dajte na sedliacky rozum a hlavne buďte trpezliví. Veľa úspechov pri investovaní Vám praje tím Patria Direct.