Virtuálna mena Bitcoin s objavila len nedávno. Vymyslel ju akýsi japonský vývojár Satoshi Nakamoto, ktorý si zjavne kládol za cieľ vytvoriť menu, ktorá by vznikala a fungovala úplne mimo existujúci bankový systém tvorený centrálnou bankou a sústavou obchodných bánk. Takúto ambíciu mohol mať vskutku len nenávistný počítačový fanatik posadnutý svojou túžbou zničiť svet peňazí, ktorý sa vyvíjal po dlhé stáročia, a opájať sa pohľadom, ako na jeho mieste kvitne jeho virtuálna mena.
Nepotrebnosť centrálnej banky sa vskutku vydáva za hlavnú prednosť celého projektu Bitcoin spolu s možnosťou dokonalej anonymity všetkých peňažných transakcií. Je to teda presný opak nárokov, aké sa v súčasnom svete na centrálnu banku kladú, kedy okrem emisie peňazí a starostlivosti o stabilitu meny majú ťažkú úlohu dohliadať na dodržiavanie všetkých zložitých zábran, ktoré sa musia klásť nadmerne riskantnému rozhodovaniu komerčných bánk.
Virtuálna mena Bitcoin sa začala šíriť od roku 2010, tj veľmi nedávno, od roku 2011 sa o nej organizujú konferencie a vlani, tj v roku 2012, vznikla Bitcoin Foundation, ktorá sa stará o infraštruktúru okolo Bitcoin. Mám zato, že Bitcoin je hrozbou, veľkou hrozbou pre trhové vzťahy v rámci súkromného sektora, ktorý dnes čelí problému vymáhania pohľadávok.
Ešte deštruktívnejší by však bol vstup Bitcoinu do financovania verejného sektora, ktorý stojí a padá s úspešným vyberaním daní. Je veľkým omylom a nepochopením tvorby FA Hayk, keď sa dáva do súvislosti Hayekov kritický postoj k centrálnym bankám a vznik virtuálnej meny, ako je Bitcoin, ktorá žiadnu centrálnu banku nepotrebuje. Hayek nedôveroval vládam, mal zato, že vláda, ktorej je zverená ponuka peňazí, nikdy neodolá pokušeniu vyvolávať infláciu a tým sa zbavovať svojich záväzkov. Vývoj a inovácie na poli centrálneho bankovníctva však Hayekovu skepsu koreniacu v skúsenosti Nemecka 20. rokov našťastie nepotvrdili.