Tragickú deflačno-recesnú situáciu v Eurozóne väčšina skeptikov prepisuje spoločnej mene Euro, ktorá vraj zväzuje monetárnu politiku jednotlivých regiónov eurozóny a nedokáže reflexovať na jednotlivé špecifiká a potreby regiónov, ktoré sa rozhodli pre spoločnú menu.
Rakúsko a jej zástupca v ECB, Ewald Nowotny, je pravdepodobne najväčším jastrabom v ECB. Špecifická historická skúsenosť Rakúska, dávala po roku 1988 priestor mestu Viedeň stať sa vstupnou bránou na kedysi rakúsko-uhorské teritórium, ktoré s rozlohou 676 648 km² bolo kedysi druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Rusku a Nemecku.
Obsluhovať ekonomický priestor strednej Európy z Viedne, alebo z Prahy sa stalo módou šéfov globálnych firiem z celého sveta. Podobne kapitál vnímal rakúsku burzu ako miesto, kde sa dá získať podiel na hospodárskom raste kedysi veľkej ríše Rakúsko-Uhorskej monarchie. Po 20 rokoch budovania dnes nastal čas hodnotiť úspešnosť tohto projektu. Podľa mnohých poučiek lakmusovým papierom zdravia hospodárstva toho ktorého hospodárskeho priestoru môžeme považovať vývoj práve jeho akciové trhu, ktorý zväčša môžeme merať výkonnosťou jeho akciového indexu.
V prípade rakúskeho indexu ATX môžeme sledovať vývoj, ktorý je charakteristicky pre celý región strednej Európy. V posledných 20 rokoch index ATX charakterizovali dva výrazné rasty v rokoch 1988 až 1989 a v rokoch 2003 až 2007 o stovky percent, ako reakcia na znovu vzkriesenie ekonomických ambícií Viedne v regióne.
Zdroj: Bloomberg
Po roku 2007 sa však napriek rastru na svetových akciových trhoch keď najmä americké akciové indexy, ale aj nemecký DAX dosahujú maximá vlastne každý mesiac, rakúsky akciový index viedenskej burzy ATX sa z poklesu o viac ako 70 percent od roku 2007 do roku 2009 stále dnes spamätáva a v roku 2014 je stále viac ako 50 percent vzdialený index od maxím z roku 2007.
Zdroj: Bloomberg
Otázkou zostáva, čo spôsobuje toto extrémne zaostávanie. Väčšina euroskeptikov by daný vývoj pravdepodobne pripísala zavedeniu Eura v skutočnosti bude dôvod oveľa prozaickejší a vývoj akciového indexu je výsledkom schopnosti manažmentu tej ktorej spoločností tvoriacej index v kombinácií s ekonomicko-politickým prostredím, v ktorom spoločnosti v jednotlivých regiónoch podnikajú.
Podobne maďarský index BUX zažil v rokoch 1993 až 2007 podobne niekoľko sto percent silnú akciovú rally, ktorú zastavil krach Lehman Brothers na jeseň 2008, z ktorého sa podobne ako v prípade viedenského indexu ATX maďarský index BUX doteraz nespamätal. Po poklese viac ako 60 percent v roku 2009 v roku 2014 je oproti maximám z roku 2007 stále o viac ako 30 percent slabší, napriek vlastnej mene, aj keď v tomto prípade dopad politickej situácie v Maďarsku na vývoj indexu BUX je takmer karmický.
Zdroj: Bloomberg
Zlatou čerešničkou rakúsko-uhorskej ságy je pražský akciový index PX. Ten po divokých 90.rokoch poznačených novorodeneckými chorobami mladého akciové trhu v rokoch 2001 až 2007 zažil gigantický rast, nasledovaný poklesom o viac ako 70 percent do roku 2009, a napriek vlastnej mene nedokáže manažment spoločností, ktoré sú súčasťou indexu naštartovať v posledných rokoch rast, ktorý by investori odmenili nákupmi a rastom akciového indexu PX na pôvodné maximá. V prípade Českej republiky politika až tak významne do diania hospodárstva nezasahovala, tu ide s najväčšou pravdepodobnosťou o čisté zlyhanie spoločností tvoriacich index PX, neschopnosť manažmentu adaptovať sa na novú situáciu, bez schopnosti geografickej expanzie, či schopnosti použiť finančné inžinierstvo, z ktorého ťažia dnes najmä americké spoločnosti.
Zdroj: Bloomberg