J-C Juncker si zaknihoval zásadné víťazstvo, keď ho posledný júlový piatok 26 z 28 členských štátov nominovalo ako nového Prezidenta Európskej komisie. Proti bolo len Maďarsko a Británia, pritom David Cameron bol hlavný strojca piatkového hlasovania. Až prekvapujúca jednota európskych politikov vyslúžila Cameronovi v nemeckých médiách titul „najosamelejší muž Európy“. Juncker ešte bude musieť prejsť hlasovaním v europarlamente.
Jeho víťazstvo je napriek istému váhaniu socialistickej frakcie veľmi pravdepodobné. Kandidát socialistov Martin Schulz totiž vyhral hlasovanie o post predsedu europarlamentu a stal sa prvým predsedom, ktorý obhájil tento mandát.
Niektoré staré známe tváre sa naopak sťahujú z pozícií. Komisár pre hospodárstvo a jedna zo známejších osobností eurokrízy Olli Rehn, „pani regulácia“ Viviane Reding, a dvaja ďalší komisári sa vzdali pozícií, keďže chcú zaujať miesto europoslancov.
Jedným z mála reálnych výsledkov týchto politických rošád v Bruseli je posmelenie „južanských“ krajín. Graziano Del Rio, hlavný poradca talianskeho premiéra, v médiách triumfálne ohlásil víťazstvo Talianska v boji za flexibilnejšie rozpočtové pravidlá. Táto krajina ekonomicky stagnuje už zhruba 15 rokov a za ten čas „prorastové investície“ dopomohli k rastu jedine dlhu nad úroveň 130% HDP. Napriek tomu vraj potrebujú viac priestoru na verejné výdavky.
Práve táto krajina sa stáva na pol roka predsedníckou krajinou v EÚ. Uvidíme, či Taliansko za kormidlom zavedie európsku loď spolu s Francúzskom a ďalšími spojencami smerom k formálnemu opusteniu rozpočtových pravidiel.
Kým niektoré krajiny nariekajú nad neexistujúcim šetrením a žiadajú rozviazať ruky v zadlžovaní, Nemecko ohlasuje prvý vyrovnaný rozpočet od roku 1969. Na rozdiel od väčšiny členských štátov nielen zvyšovalo dane, ale aj šetrilo na výdavkoch. Predpokladané rozpočtové výdavky na rok 2015 sú nižšie ako boli v roku 2010.
Naopak, francúzsky dlh sa v prvom kvartáli 2014 priblížil nominálnej hranici dvoch biliónov eur a v relatívnych číslach dosahuje 93,6 %. Odpoveďou je klasicky zvyšovanie daní. Limit na ubytovaciu daň v hoteloch sa má zvýšiť o 500 %, čo umožní v niektorých hoteloch vyberať až osem eur na noc a osobu, v Paríži k tomu pridali ďalšie dve eurá. Štvorčlenná rodina tak za päťdňové ubytovanie v Paríži môže zaplatiť až o 200 eur viac. K tomu si ešte pridajte nedávne zvýšenie DPH v reštauračných a hotelových službách z 5,5 % na 10 % a zistíte, že je to tak trochu v rozpore s nedávno ohláseným plánom vlády zvýšiť návštevnosť krajiny z 83 na 100 miliónov príjazdov ročne.
Rozruch spôsobil aj začiatok oficiálneho vyšetrovania bývalého prezidenta a jednej z hlavných postáv prvej fázy eurokrízy, Nicolasa Sarkozyho. Je podozrivý z finančných machinácií s peniazmi na kampaň, na ktorú mal údajne prispieť aj Kaddáfí. Jeho ohlasovaný návrat do vysokej politiky sa tak stáva viac vtipom ako realitou.
Mimoriadne zaujímavá, avšak takmer úplne prehliadnutá situácia sa udiala v Bulharsku. Po krajine sa začali šíriť anonymné správy o problémoch dvoch veľkých bánk v krajine. Behom chvíle sa spustil rozsiahly beh na banky, keď si ľudia v panike začali vyberať z bánk úspory. Banky museli dostať núdzovú pomoc 1,7 miliardy eur od centrálnej banky. Situácia nakoniec viedla k rozpusteniu parlamentu. Také malé pripomenutie toho, že v systéme frakčného centrálneho bankovníctva svoje úspory v bankách nikdy neukladáte, ale vždy ich banke požičiavate. Bulharská polícia obvinila päť ľudí zo šírenia poplašných správ, ktoré nabádali k výberu úspor. Bude to iste vtipný proces, keďže tie správy sa nakoniec neukázali až tak falošné.
Európsky dvor audítorov skritizoval bankové stres testy, ktoré prebehli v Európe v lete 2011. Vraj Európska banková autorita nemala dostatočný mandát ani ľudí na vykonanie takej úlohy. Takýto verdikt sotva niekoho zarazí. Niekoľko bánk týmto testom prešlo a vzápätí potrebovalo pomoc. Najznámejším prípadom je asi Dexia, ktorá tri mesiace po úspešnom otestovaní požiadala o ďalší bailout.
Úroky na štátnych dlhopisoch naďalej trhajú rekordy. Na španielskych desaťročných dlhopisoch sú dokonca najnižšie za posledných 225 rokov. Ekonomická logika by napovedala, že Španielsko na tom musí byť fantasticky. Realita je samozrejme iná, hoci v júni (začala sezóna) počet nezamestnaných v krajine klesol o viac ako 120 000 ľudí. Len v roku 2013 Španielsko opustilo takmer 550 000 ľudí, z toho zhruba 80 000 obyvateľov so španielskym občianstvom.
Gréci chystajú ďalšiu emisiu dlhopisov. Síce len trojročné, ale majú krajine priniesť 2,5-3 miliardy eur. To možno bude práve stačiť na obrovskú dieru, ktorá sa začala prudko otvárať v gréckej obdobe sociálnej poisťovne, a ktorú bude treba riešiť ešte tento rok.
Dosť bolo eurokrízy, poďme sa zvaliť na kubánske pláže! Nejeden turista obdivuje špecifický kubánsky autopark, ktorý pozostáva z amerických krížnikov ciest z 50. rokov. Nemusíte sa ponáhľať, tieto veterány z miestnych ciest tak skoro nezmiznú. Vláda síce povolila po pol storočí obyvateľom kupovať autá (doteraz tak mohli spraviť len špecifické skupiny ako diplomati, doktori, či inžinieri), ale vzhľadom k daniam v rádoch stoviek percent si ich v krajine s priemernou mzdou 20 dolárov mesačne prakticky nikto nemôže kúpiť. Za prvých šesť mesiacov sa predalo 50 áut a štyri motocykle.
Vietor vo vlasoch po zvyšok týždňa želá
Martin Vlachynský