Spojená Európa má v súčasnosti problémov viac ako dosť. Na ekonomickom poli musí čeliť slabému rastu, vysokej nezamestnanosti a hrozbe deflácie. Diskusie okolo gréckeho dlhu a utečenecká kríza zas v posledných týždňoch rozdúchavali politické vášne. Zahraničný obchod je však oblasťou, v ktorej sú EÚ aj eurozóna mimoriadne úspešné. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu dosiahol v prvom polroku 2015 obchodný prebytok EÚ 23,3 mld. eur, v prípade eurozóny až 115 mld. eur. V oboch prípadoch sa jedná o výrazné medziročné zlepšenie. V rovnakom období minulého roku bol totiž zahraničný obchod EÚ v miernom mínuse (-4 mld. eur) a prebytok eurozóny bol nižší o 39 mld. eur.
Pozitívne sú aj zdroje zlepšenia obchodnej bilancie EÚ. V prvom polroku medziročne rástol export (+7%) aj import (+4%). Treba to uviesť preto, že lepšia bilancia zahraničného obchodu môže byť okrem iného aj prejavom recesie, napr. ak dovoz klesá rýchlejšie ako vývoz. To však nie je realitou v súčasnej Európe, kde naopak rastúci export aj import vypovedajú o rastúcej ekonomickej aktivite.
Treba tiež oceniť skutočnosť, že zlepšenie zahraničného obchodu EÚ sa prejavuje v období nie príliš priaznivého vývoja externého prostredia. Ekonomické problémy Číny sa od začiatku roku postupne zintenzívňujú (stačí, ak zoberieme do úvahy pomerne dramaticky gradujúci intervencionizmus čínskych autorít), čo negatívne pôsobí tiež na väčšinu rozvíjajúcich sa ekonomík a producentov primárnych surovín. Napriek tomu export EÚ do Číny medziročne rástol aj v prvom polroku 2015, aj keď oproti roku 2014 došlo k jeho spomaleniu (pozri priložený graf).
Graf: Medziročná zmena vývozu EÚ podľa najvýznamnejších exportných partnerov
Zdroj: Eurostat, spracovanie RITRO Invest
Realitou sú tiež sankcie obmedzujúce obchod s Ruskou federáciou. Ak porovnáme prvý polrok 2015 s rovnakým obdobím roku 2013 (t. j. posledným rokom bez sankcií), export EÚ do Ruska je v súčasnosti nižší o 24 mld. eur, dovoz z Ruska sa však znížil až o 32 mld. eur. Rusko na vzájomné sankcie dopláca oveľa viac aj v relatívnom vyjadrení, keďže EÚ je jeho najväčším exportným trhom, naopak Rusko je pre EÚ z hľadiska podielu na celkovom exporte až na štvrtom mieste za USA, Čínou a Švajčiarskom. Na sankcie však výrazne doplácajú pobaltské krajiny a Fínsko, ktorých celkový export sa v prvom polroku medziročne znížil.
Naopak v súčasnosti silno rastie export a celková obchodná výmena s USA, najväčším obchodným partnerom EÚ. Takýto vývoj sa vzhľadom na oslabené euro a silnejúce oživenie americkej ekonomiky dal aj očakávať.
Netreba zabúdať, že masívne a rastúce obchodné prebytky eurozóny majú aj spätný vplyv na kurz eura. Za prvých 6 mesiacov roku 2015 dosiahol obchodný prebytok eurozóny spomínaných 115 mld. Eur. Za posledných 12 mesiacov (júl 2014 – jún 2015) dosiahol prebytok bežného účtu platobnej bilancie eurozóny 266 mld. Eur (približne 2,6% HDP eurozóny), čo je oproti rovnakému obdobiu pred rokom nárast o 89 mld. Eur, vyvolaný najmä rastom prebytku obchodnej výmeny. V praxi to znamená tlak na posilnenie eura, keďže zahraničné subjekty nákupom eur financujú svoj rastúci dovoz z eurozóny. V prostredí pokračujúceho uvoľňovania menovej politiky a nového postavenia eura ako financujúcej meny tzv. „carry trades“, je fundament zahraničného obchodu brzdou (resp. spomaľovačom) ďalšieho oslabovania eura, ktorá pôsobí v tichosti, ale nepretržite.