Brazília je so svojimi viac ako 200 miliónmi obyvateľov piata najľudnatejšia krajina sveta. Je to zároveň aj piata najväčšia krajina, a ekonomicky sa radí k piatim krajinám tzv. BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). V súčasnosti však musí čeliť neradostným vyhliadkam a kombinácii niekoľkých negatívnych trendov. Osud tejto pre nás exotickej krajiny je veľmi neistý.
Pozrime sa na kľúčové trendy, ktoré dnes Brazíliu ovplyvňujú, a ktoré majú potenciál ju významne destabilizovať. Keďže ide zároveň o siedmu najväčšiu ekonomiku sveta, dianie v nej významne ovplyvní aj zvyšok sveta.
Brazília a globálna klimatická zmena
V posledných mesiacoch Brazíliu sužuje extrémne sucho. Napriek tomu, že ide o tropickú krajinu, obdobie sucha patrí k normálnej súčasti prírodných podmienok. Menej obvyklé už je, že súčasné sucho je v niektorých častiach krajiny najhoršie za posledných najmenej 80 rokov. Dlhšie záznamy totiž nie sú k dispozícii. Ešte menej obvyklé je, že ide už o tretie extrémne sucho za posledných iba 11 rokov.
Obr. 1.: V roku 2005 a 2010 postihli Brazíliu „historické“ suchá, ktoré by sa za normálnych okolností vyskytli raz za 100 rokov. Aj keď na konečné štatistiky prebiehajúceho sucha si budeme musieť počkať, zdá sa, že bude pravdepodobne rozsiahlejšie a závažnejšie, ako suchá v rokoch 2005 a 2010, ktoré postihli menšie územia. Sucho tentokrát postihlo prakticky celé územie krajiny, a na mnohých miestach spadla menej ako polovica obvyklého množstva zrážok. Škála ukazuje pokles zrážok za posledný polrok oproti dlhodobému priemeru v milimetroch. (Zdroj: NOAA)
Je sucho známkou klimatickej zmeny? Niektoré klimatické modely takýto vývoj predpokladajú, a s pokračovaním rastu skleníkových plynov v atmosfére by sa v polovici storočia takýchto extrémnych rokov mohlo vyskytnúť až deväť z desiatich. Vedci sú však zatiaľ stále opatrní pri prisudzovaní jednotlivých extrémov priamo klimatickej zmene. Ak však bude nastúpený trend pokračovať, ohrozená je veľká časť tropického lesa Amazónie. Ďalším komplikujúcim faktorom je odlesňovanie tropických lesov. Aj keď sa rýchlosť odlesňovania za posledných 20 rokov výrazne spomalila, napriek tomu lesov stále ubúda. To znamená menší výpar, a tým aj menej vody v podobe zrážok. Situácia sa do budúcnosti bude teda zhoršovať.
Odstavené vodné elektrárne
Za normálnych okolností získava Brazília až 75 percent elektriny z vodných zdrojov, a viac elektriny týmto spôsobom získava už iba Čína. Sucho je však natoľko závažné, že už znížilo kapacitu vodných nádrží. Veľkým mestám, vrátane São Paula a Rio de Janeira, bola znížená dodávka elektriny. Okrem toho na niektorých miestach nefunguje internet, dochádza k výpadkom elektriny (blackoutom), ľudia prichádzajú o prácu, klesá úroda a ľudia vyšli do ulíc. Vzrástli ceny kávy, výrazne klesla aj úroda cukrovej trstiny, ktorá má za následok nedostatok cukru a etanolu. Systém vodných nádrží Cantareira, ktorý zásobuje vodou takmer 10 miliónov ľudí, je naplnený iba z 5,5 %, a voda sa rýchlo míňa. V domácnostiach namiesto vody tečie bahno. Najmenej 93 miest pristúpilo k nútenému šetreniu vodou, ktoré postihlo asi 4 milióny ľudí. Najviac sú postihnutí chudobní ľudia.
Obr. 2.: Graf znázorňujúci naplnenosť systému nádrží Cantareira za posledný rok. Ak významne nezaprší, v marci už prakticky nebude k dispozícii žiadna voda (Zdroj: Metro).
Finančná situácia krajiny
Rýchlo sa zhoršuje aj finančný stav krajiny. Hrubý verejný dlh narástol z 56,7 % HDP v roku 2013 na súčasných 63.4 % a je tak na najvyššej úrovni od roku 2006, odkedy sa vedú štatistické údaje. Fiškálny deficit rýchlo narastá a úroveň 6,7 % HDP je najvyššia od augusta 1999. Situáciu ďalej komplikujú aj padajúce ceny komodít, ktorých index je najnižšie od roku 2002. „Úsporné“ opatrenia budú veľmi nepopulárne, spomeňme si, čo spôsobil plán zvýšiť ceny cestovných lístkov v roku 2013. O Brazílii budeme tento rok určite ešte veľa počuť, a nebudú to nevyhnutne pozitívne správy.
Obr. 3.: Brazília sa dostala do primárneho rozpočtového deficitu, zhoršuje sa aj deficit obchodnej bilancie a celkovej fiškálnej bilancie. Rýchlo narastá aj pomer dlhu ku HDP a v súčasnosti je najvyšší najmenej od roku 2006. (Zdroj: Zerohedge)