Svetová ekonomika spomalila, podľa OSN dosiahol jej tohtoročný rast len 2,8 percenta. Nie sme síce ešte v oblasti vysokého rizika, ale rast vo výške 2,5 percenta býval, čo sa týka globálnej ekonomiky, považovaný za ekvivalent recesie. Súčasný vývoj poskytuje len veľmi malú rezervu pre vysporiadanie sa s negatívnym šokom. Ten by mohla zabezpečiť najmä Čína tým, že by sa uchýlila k politike "ožobračovanie suseda svojho",ktorou by vyviezla deflačné tlaky do zvyšku sveta.
Stephen King z HSBC v súčasnej situácii upozorňuje, že vlády a medzinárodné inštitúcie majú len veľmi málo nástrojov na boj s možným útlmom, pretože sadzby sa už teraz pohybujú pri nule, miera zadlženia sa nachádza na rekordných hodnotách a priestor pre fiškálnu stimuláciu je len minimálny. "Svetová ekonomika pláva oceánom bez toho, aby mala nejaké záchranné člny," hovorí ekonóm. Poukazuje aj na to, že Fed musel po roku 1970 v boji s recesiami znižovať sadzby v priemere o 500 bázických bodov. Takýto krok je ale teraz úplne vylúčený a rozpočtové deficity sa navyše držia na príliš vysokých úrovniach.
Pomoc monetárnej expanzie
Vlády a centrálne banky boli väčšinou schopné doplniť svoju muníciu počas obdobia boomu, tentoraz ale čelia chronicky nízkemu rastu. Čiastočne je to dôsledkom nadbytku globálnych úspor a tiež starnutím populácie na severnej hemisfére. Teraz sa dúfa, že monetárna expanzia, ku ktorej došlo najskôr v USA a potom aj v eurozóne, nakoniec ekonomike pomôže. Agregát M3, ktorý je predstihovým indikátorom, skutočne na oboch stranách Atlantiku rýchlo rastie. Nikto si ale nie je istý, či tradičné monetárne mechanizmy stále fungujú.
Vývoj globálnej ekonomiky bude v súčasnej dobe veľa záležať na situáciu v Číne, ktorej ekonomika sa stále viac podobá japonskému hospodárstvu. Dario Perkins z Lombard Street Research tvrdí, že čínske spomalenie je oveľa hlbšie, než vláda priznáva, a ekonomika podľa neho v prvom štvrťroku dokonca klesla. Súdi tak na základe vývoja spotreby elektrickej energie, u ktorej nastal pokles. Dvojciferným tempom klesá aj objem železničnej prepravy. Peking sa snažil o pomalé spľasnutie realitnej bubliny, končí to ale klasickým prasknutím. Perkins tvrdí, že Čína dnes prechádza klasickou deflačné špirálou, kedy nadbytočné kapacity tlačia ceny dole a reálne sadzby rastú.
Percentá klesajú
Andrew Roberts z RBS hovorí, že v roku 2012 generovala Čína 85 percent globálneho rastu, v roku 2014 už to bolo len 30 percent a tento rok to pravdepodobne bude iba 24 percent. Dôsledky sú cítiť po celej Ázii vrátane Japonska, ktorého exporty do Číny minulý rok klesli o 15percent. Kórea dokonca flirtuje s recesiou a čínsky útlm pociťuje aj Rusko, Brazília, Argentína a Venezuela. Európa si vedie o niečo lepšie, ale ku globálnemu rastu veľmi neprispieva. Naopak využíva slabé euro na to, aby generovala prebytok bežného účtu vo výške 358 miliárd dolárov.
King hovorí, že ak sa globálna ekonomika dostane na plytčinu, budú mať pred sebou vlády a medzinárodné inštitúcie veľmi ťažkú voľbu. Poslednou možnosťou môžu byť "peniaze z vrtuľníkov", keď nové peniaze tečú priamo do ekonomiky tým, že financujú vládne výdavky. Ide o Rubikon, ktorý nechce žiadna z centrálnych bánk prekročiť, aj keď Bank of Japan k nemu nemá ďaleko. Kľúčové je, aby nedošlo k predčasnému utiahnutiu politiky. Ako pripomína King: "Väčšina ľudí vrátane vlastníka Titanicu sa domnievala, že je nepotopiteľný. Jeho tvorca ale poukazoval na to, že loď je vyrobená z ocele a teda potopitelná je. "