Severské krajiny sa v akútnej fáze európskej dlhovej krízy stali vyhľadávaným bezpečným prístavom mnohých investorov. Teraz sa však začínajú dostávať do centra medzinárodnej pozornosti z rovnakého dôvodu ako kedysi Grécko či Španielsko. Objavujú sa obavy, že rekordné zadlženie domácností v Škandinávii sa dostalo na neudržateľnú úroveň.
"Premýšľam o tom, či za dverami nečíha kríza," vyhlásil nedávno Paul Krugman v rozhovore v Kodani. Známy laureát Nobelovej ceny v odbore ekonómie dodal, že si nie je istý, ale že ho vývoj na severe Európy znervózňuje.
Na prvý pohľad takéto tvrdenie znie neuveriteľne. Švédsko s Dánskom sa chvália verejným dlhom, ktorý nedosahuje ani polovicu priemeru eurozóny. Nórska vláda síce dlhuje zhruba 40% HDP, ale s fondom národného bohatstva v hodnote 820 mld USD je jej fiškálna pozícia neotrasiteľná. Vo všetkých troch krajinách ale dlhodobý rating na špičkovom stupni AAA stlačil jednodňové náklady a vyvolal takú spotrebiteľskú horúčku na dlh, že je tým podľa MMF aj OECD ohrozená stabilita ekonomiky.
"Povedalo by sa, že kto bez väčšej ujmy prežil finančnú krízu, zvládne to, ale tak to nie je," myslí si Krugman.
Zadlžené domácnosti
V Dánsku domácnosti dlhujú 321 percent disponibilného dôchodku, čím im patrí svetový primát, ktorý si podľa OECD žiada reakciu štátu. Vo Švédsku sa rovnaký indikátor dlhu pohybuje na 180 percentách a podľa vlády aj centrálnej banky nesmie ďalej rásť. Nórska centrálna banka medzitým márne hľadá recept na zníženie súkromného dlhu vo výške 200 percent disponibilného dôchodku. Záväzky domácností sú zaistené úsporami, aktívami v penzijných fondoch alebo hodnotou nehnuteľností, avšak Krugman varuje pred prílišným spoliehaním sa na ich hodnotu.
Do ťažkej situácie sa Škandinávia dostala sčasti kvôli extrémne uvoľnenej menovej politike hlavných centrálnych bánk, ktorá stlačila na minimá aj sadzby v ďalších kútoch sveta. "Je tu celá sorta krajín - Kanada je napríklad rovnaký prípad -, ktoré sa vyhli najhorším excesom finančnej krízy. Ale v prostredí globálne nízkych úrokových sadzieb v nich ceny domov aj úroveň zadlženia domácností vytrvalo rastú, aj keď v Spojených štátoch dlhú dobu prebiehal opačný proces," vysvetľuje Krugman.
Nafúknutý realitný trh
Problém prehrievajúceho sa realitného trhu a následného prasknutia bubliny riešia všetky spomínané škandinávske štáty. V Dánsku došlo k zlomu v roku 2008, Nórsko vykazuje známky deflácie po zdvojnásobení cien v uplynulých desiatich rokoch. Švédsko zažilo od roku 2002 takmer 200 percentný nárast cien bytov a 100 percentné zdraženie domov ktoré pritom nepoľavuje.
Hoci niektorí vrátane Krugmana bijú na poplach, väčšina investorov je v pokoji. Poistenie dlhov emitovaných na severe Európy vyjde v celosvetovom porovnaní najlacnejšie (merané credit default swapy). Veritelia tak dávajú najavo, že riziko nesplácania je zanedbateľné. Ekonomiky všetkých troch krajín by mali tento rok rásť rýchlejšie ako priemer EÚ aj eurozóny. Švédsko by dokonca malo expandovať o 3%.
Regulátori v Nórsku a Švédsku sa pokúša nájsť spôsoby, ako obmedziť ďalšie zadlžovanie. Dánska centrálna banka tvrdí, že to problém nie je, pretože úroveň úspor (na 150% HDP) je dostatočná. Napriek tomu aj v Kodani uvažujú o sprísnení kritérií pre vydávanie hypoték. Nórska premiérka Erna Solbergová sa domnieva, že pokles realitného trhu ekonomika ustojí. Veľký vraj nebude.
Popasovať sa s problémom bude vyžadovať skôr nekonvenčné postupy. Podľa Krugmana by utiahnutie formou zvýšenia sadzieb nebolo múdrym riešením a rovnako tak by nebolo žiaduce meniť radikálne reguláciu finančného sektora. "Je to dilema a odpoveď nepoznám," priznáva ekonóm.
(Zdroje: Bloomberg, YahooFinance, Aftenposten)