Môžem iba povedať, že ma to mrzí. Ako bývalý zamestnanec Fedu som bol zodpovedný za chod jeho kľúčového programu nákupu dlhopisov. Teda za experiment nazývaný kvantitatívne uvoľňovanie. Centrálna banka ho aj dnes vydáva za nástroj, ktorý by mal pomôcť bežným ľuďom. Ja som ale pochopil jeho pravú podstatu. Ide o najväčší záchranný program pre Wall Street všetkých čias. Je to už päť rokov, čo Fed začal s mimoriadne veľkými nákupmi aktív.
Kongres už predtým schválil Troubled Asset Relief Program, ktorý mal zastaviť kolaps bankového systému, mimo Wall Street sa ale situácia ďalej zhoršovala. V posledných troch mesiacoch roka 2008 stratili prácu asi dva milióny Američanov. Fed povedal, že im chce programom nákupu dlhopisov pomôcť. Môj príbeh začal niekoľko mesiacov potom.
Na jar roku 2009 som bol požiadaný, či by som sa nevrátil späť do Fedu, kde som predtým pracoval. Mal som byť manažérom toho, čo môžeme považovať za jadro QE. Teda pokus o nákup 1,25 bilióna dolárov hypotekárnych dlhopisov počas 12 mesiacov. Ľudia z Fedu mi tak volali, či by som neriadil najväčšiu ekonomickú stimuláciu v histórii Spojených štátov. Bola to pozícia snov, ale aj tak som váhal a nebolo to len kvôli nervozite z toho, akú zodpovednosť by som niesol.
Fed som opustil z frustrácie z toho, ako je stále viac ovplyvňovaný zo strany Wall Street. Dôveryhodnosť každej centrálnej banky závisí od jej nezávislosti a ja som nadobudol presvedčenie, že nezávislosť Fedu klesá. Významní zástupcovia Fedu ale verejne priznávali chyby a niekoľko z nich mi tvrdilo, že Fed chce prikročiť k veľkým zmenám na Wall Street. Uveril som tomu.
V predchádzajúcich 100 rokoch Fed nekúpil ani jeden hypotekárny dlhopis, teraz sme mali kupovať veľké objemy každý deň. Netrvalo dlho a moje skoršie obavy sa začali vracať. Môj program priemernému Američanovi nepomáhal, objem nových bankových úverov ďalej klesal a ich náklad rástol. QE možno znižovalo náklad financovania bánk, zisky ale zostávali vo vreckách na Wall Street.
Poukazovalo na to viac ľudí z Fedu, ale naše varovanie vypočuté nebolo. Predtým prebiehalo starostlivé zváženie prínosov a nákladov každého kroku, po rozbehnutí QE ale predstavitelia Fedu sledovali iba to, ako sa menia finančné podmienky a čo im hovoria ľudia z Wall Street. Prvé kolo QE nakoniec ľuďom nepomohlo, pre Wall Street bolo ale skvelým počinom. Banky profitovali z nižšieho nákladu financovania, k tomu sa pridali aj kapitálové zisky a príjmy z obchodovania.
Keď potom akciový trh klesol o 14% a Fed okamžite ohlásil nové kolo QE, pochopil som, že stratil schopnosť uvažovať nezávisle na Wall Street. Vrátil som sa tak do súkromného sektora. Fed teraz ďalej kupuje dlhopisy a odďaľuje aj pokles tempa ich nákupu. A výsledok? Aj tie najoptimistickejšie odhady Fedu ukazujú, že nákupy pomohli len k niekoľkým málo percentuálnym bodom rastu ekonomiky. To znamená, že v skutočnosti QE nefunguje. Ak teda nie ste na Wall Street a netečú k vám skryté dotácie z Fedu.
Ceny akcií bánk sa od roku 2009 strojnásobili a na trhu je v podstate kartel, kde 0,2% bánk kontroluje 70% trhu. Washington kvôli QE stratil motiváciu ku skutočne potrebným zmenám v štrukturálne postihnutej americkej ekonomike. Aj keď Bernanke uznáva, že QE má svoje slabé stránky, tvrdí, že je lepšie urobiť niečo, ako nerobiť nič. Výsledkom je to, že Fed kompenzuje nefunkčnosť Washingtonu. Zároveň sa ale nachádza v samom strede tejto nefunkčnosti. QE sa stalo novou politikou Wall Street zameranou na zachovanie stavu, kedy sú banky príliš veľké na to, aby padli.
Autorom je Andrew Huszar.
(Zdroj: WSJ)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz