Liečba dlhovej rakoviny? V hre sú tri scenáre

Člen americkej komisie pre fiškálnu zodpovednosť, demokrat Erskine Bowles, vraj v minulom roku oslovil počítačovú spoločnosť Microsoft, aby vymyslela a vyrobila pre vládu počítačovú hru. Miesto strieľania nepriateľov alebo gólov však mala byť jej téma oveľa "suchšia": boj s deficitom federálneho rozpočtu Spojených štátov.

Bowles si podľa denníka USA Today predstavoval, že by sa hra voľne šírila po internete a pomohla ukázať Američanom, v akom strašnom stave sú ich verejné financie. Tie sa totiž dostali do najväčšieho mínusu v dejinách.

Situácia je vážna, povedomie o potenciálnych nebezpečenstvách však malé. Na každého občana USA pritom pripadá podiel na dlhu vo výške 46,5 tisíca dolárov.

Rekordné zadlženie

Ekonomická kríza a stimulačné opatrenia prezidenta Baracka Obamu na jej liečenie doviedli štátnu kasu Spojených štátov k najvyššiemu "nevojnovému" dlhu v histórii krajiny. Dosahuje približne 14,3 bilióna dolárov.

V pomere k výkonu americkej ekonomiky, teda hrubému domácemu produktu, sa dlh v minulom roku vyšvihol na takmer 93 percent. A tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou prekročí aj magickú stopercentnú hranicu. Viac zadlžené boli Spojené štáty len v rokoch po druhej svetovej vojne.

Záväzky federálnej vlády sú teraz také veľké, že by ich krajina nebola schopná zaplatiť ani v prípade, keby stiahla z obehu všetky vytlačené doláre od bánk i domácností. Toľko dolárovej hotovosti totiž ani fyzicky neexistuje.

Hrozivá je aj dynamika dlhu: od roku 2004 sa ho americkým federálnym vládam podarilo zdvojnásobiť. Reagujú na to aj ratingové agentúry. Napríklad spoločnosť Standard & Poor 's už v polovici tohtoročného apríla revidovala výhľad amerického ratingu zo stabilného na negatívny. Zhoršením ratingu hrozí aj Moody´s.

Ak vláda nezačne dlhy riešiť, príde o najvyššie hodnotenie AAA, hrozia agentúry. To by Spojeným štátom v budúcnosti predražilo ďalšie požičiavanie kvôli vyšším požadovaným úrokom. Boj sa zadlžením však rozhodne nebude jednoduchý.

"Tento dlh je ako rakovina," naznačil expresívne pre denník Washington Post bývalý senátor Erskine Bowles, aká komplikovaná bude liečba chorých verejných financií.

Dohoda alebo bankrot

Americký štátny dlh sa v pomere k hrubému domácemu produktu konštantne zvyšuje od roku 2002. V týchto dňoch sa ale dostáva do stredu záujmu ešte z jedného dôvodu. Tým je strop dlhu, ktorý pravidelne stanovuje americký Kongres. Aktuálny dlhový limit je práve približne 14,3 bilióna dolárov. Spojené štáty ho dosiahnu tento rok 2. augusta.

Ak Kongres do tej doby strop nezvýši, nebude mať vláda dostatok prostriedkov na krytie bežných výdavkov - splátok úrokov z dlhov, ale tiež napríklad dôchodkov. A zároveň si na ne nebude môcť požičať. V tom prípade by sa Spojené štáty dostali do bankrotu.

Bolo by to vôbec prvýkrát v histórii, kedy by krajina nedosiahne svoj záväzok. Niektorí ekonómovia sa v takom prípade obávajú ekonomickej katastrofy. "Jednoznačne by to ohrozilo stabilitu celej globálnej ekonomiky," tvrdí novopečená šéfka MMF Christine Lagardeová.

V minulých rokoch zvyšovanie limitu nečelilo žiadnym prekážkam, teraz sa o neho vedie vlečúci sa spor. Republikánski zákonodarcovia sa totiž snažia využiť situáciu a dotlačiť Obamovu administratívu k razantným úsporám. Zároveň ale nechcú zvyšovať dane.

Medzi demokratmi a republikánmi sa tak už od začiatku tohto roka odohráva tvrdá politická bitka. Prví chcú limit čo najrýchlejšie zvýšiť, druhí žiadajú najprv výmenou reformy a škrty.

O konečnom zmieru prakticky nikto nepochybuje. Otázkou zostáva len, kedy k dohode a nejakej forme kompromisu dôjde. Ani potom však schválenie nového stropu nemusí byť jednomyseľné. Časť republikánskych senátorov a kongresmanov totiž naznačuje, že sa krátkodobej insolvencie USA neobáva.

"Krátkodobý" default "je akceptovateľnú cenou, ak donúti Biely dom k okamžitým a hlbokým škrtom," hovorí napríklad republikánsky senátor Tim Pawlenty.

V hre je tak v súčasnosti niekoľko variant budúceho vývoja amerického dlhu a ekonomiky. Týždenník Ekonom analyzoval tri možné scenáre.

1. Bolestivá liečba

Ak sa podarí obom znepriatelenými politickým stranám v Kongrese dôjsť k dohode ešte pred začiatkom augusta, Spojené štáty sa zatiaľ bankrotu vyhnú. Keď navyše prezident Obama pod tlakom pristúpi na dohodu o razantných reformách a škrtoch, môže sa krajina vydať cestou postupného zmazávania dlhov.

Zbaviť sa záväzkov prevyšujúcich ročný hrubý domáci produkt je z ekonomického pohľadu veľmi komplikované.

Na prvý pohľad sa dokonca môže zdať, že sa USA kvôli svojmu dlhu dostávajú v oblasti verejných financií do podobnej situácie, ako je napríklad Portugalsko, či dokonca Grécko. Juhoeurópske krajiny dlhy a dramaticky rastúce platby úrokov neuniesli, a museli sa obrátiť na Európsku úniu so žiadosťou o pomoc. Ekonómovia však takéto porovnanie odmietajú.

"Krajiny ako USA, Japonsko alebo Veľká Británia nie sú podobné Grécku. A ani trhy sa k nim tak nesprávajú," tvrdí Carmen Reinhartovej z washingtonského Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku. Investori podľa nej veria životaschopnosti veľkých ekonomík so silným priemyslom.

Preto sa Spojené štáty v prípade zvýšenia limitu pre dlh nemusia obávať veľkého rastu úrokov z vládnych dlhopisov, ktorý potopil práve Portugalsko alebo Grécko. O to majú boj so zadlžením jednoduchší.

USA navyše už v minulosti dokázali, že dlhy splácať vedia. Napríklad gigantický dlh prevyšujúci 120 percent hrubého domáceho produktu z konca druhej svetovej vojny krajina znižovala postupne až na približne tretinu HDP v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Otázkou však zostáva, či sa podarí presadiť potrebné tvrdé reformy a zároveň zabezpečiť aj vyššie príjmy, ktoré by umožnili zostavovať nadbytočné rozpočty. Sú to požiadavky, na ktorých budú republikáni s demokratmi hľadať zhodu len ťažko.

Podľa Medzinárodného menového fondu by totiž budúci úspešný boj s dlhom vyžadoval až päťpercentné rozpočtové prebytky v každom roku. Ako ich dosiahnuť?

"Spojené štáty musia razantne zjednodušiť a reformovať daňový systém, zdravotníctvo, penzijný aj finančný systém. Každý z nich má poriadny problém," tvrdí profesor ekonómie na Bostonskej univerzite Laurence Kotlikoff.

Aké drastické zmeny by to boli, ukazuje Kotlikoff na príklade. "Uzavretie fiškálne medzery na príjmovej strane znamená okamžité zdvojnásobenie príjmových daní u osôb aj firiem, a zdvojnásobenie všetkých federálnych daní," tvrdí.

Okrem reforiem, ktoré by zabezpečili nadbytočné rozpočty, navyše schopnosť znižovanie dlhov podmieňuje aj silný hospodársky rast po mnoho rokov. Ten je však v prípade škrtov a "zadusenia" ekonomiky reštriktívnej fiškálnej politiky takmer vylúčený.

Presadenie úspor a zvýšenie daní je navyše u ľudí veľmi nepopulárne, a teda politicky len ťažko priechodné. Preto sa tento "čistý" variant variant splácania dlhov nejaví príliš realistický.

2. Ďalšie kolo krízy

Konečný kompromis republikánov s demokratmi však môže mať aj inú podobu: obe strany sa síce dohodnú na schválení  nového, vyššieho limitu pre zadlženosť, zároveň však nenájdu cestu k dohode o zásadných reformách. Problém by sa tak nevyriešil, ale len odsunul o niekoľko rokov.

V takom prípade predpovedajú ekonómovia krajine vlečúce sa problémy. Napríklad rozpočtový výbor Kongresu odhaduje, že pri absencii zásadných reforiem sa dlh USA počas nasledujúcich 20 rokov zvýši až na dvojnásobok ročného HDP.

Spomínaná komisia pre rozpočtovú zodpovednosť v čele s Erskine Bowles a jeho republikánskym kolegom, bývalým senátorom Alanom Simpsonom, potom varuje pred novým, zrejme ešte horším okolo ekonomickej krízy spôsobenej americkými dlhmi. "Je to najlepšie predpovedateľná kríza v histórii," avizuje Simpson problémy hroziace už v roku 2013.

Boj s dlhmi by v prípade návratu krízy bol veľmi zložitý, ak nie úplne nemožný. Na neriešenie problémov reformami by totiž reagovali ratingové agentúry znížením hodnotenia americkej ekonomiky. Tým by sa USA zdraželo požičiavanie a úroky by "požierali" čoraz väčšiu časť rozpočtu.

Potom sa ponúka jedno riešenie: miesto požičiavania si peniaze vytlačiť. Krajina reagovala silnou expanziou už na súčasnú krízu - Fed pomocou takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania napumpoval do ekonomiky stamiliardy dolárov.

Efekt bol veľmi sporný. Napríklad nezamestnanosť sa zvýšila a aj ekonomický rast spomalil. Výsledkom tak bolo iba zvýšenie inflácie z jedného na 3,6 percenta.

Ďalšie kolo tlačenie peňazí by v prípade opakujúce sa krízy viedlo k ešte vyššej inflácii. Investičný maklér Victor Sperandeo, ktorý pracoval napríklad pre presláveného finančného špekulanta Georgea Sorosa, v takom prípade varuje aj pred hyperinfláciou.

Vysoká inflácia by síce dlh znížila, v tomto prípade by ale riešenie prebehlo aj na úkor amerických občanov a ich úspor. História však ukazuje, že ani taký "boj" s dlhom nemusí byť pre politikov zakázaný.

3. Svetová jednotka na dne

Najhorší scenár počíta s tým, že sa americkej reprezentácii nepodarí kvôli politickej (ne) priechodnosti úspory ani utiahnutie opaskov presadiť vôbec. Dohoda padne, dlhový limit nebude zvýšený a Spojené štáty sa ocitnú v bankrote. Ak by bol dlhodobý, pre globálnu ekonomiku by to znamenalo tvrdú ranu.

Štátne dlhopisy USA sú totiž dlhodobo považované za prakticky istú a bezrizikovú investíciu vhodnú do konzervatívneho portfólia. Preto do nich vkladajú peniaze napríklad dôchodkové fondy.

Dôvera na trhoch by kvôli neschopnosti USA plniť záväzky klesla k nule. "Investori by prišli o svoj" prístav bezpečia ", vysvetľuje ekonóm Greg McBride z analytickej spoločnosti Bankrate.

Bankrot by potom priniesol aj ďalšie dopady na svetovú ekonomiku. "Došlo by k zvýšeniu úrokových sadzieb, ochromeniu akciových trhov, rýchlo rastúcej nezamestnanosti a poklesu investícií," popisuje možný scenár šéfka MMF Christine Lagardeová. Americká i svetová ekonomika by potom upadla do ťažkej krízy.

Neschopnosť splácať dlhy by sa navyše opäť podpísala na ratingu krajiny. Zdraželi by úroky z pôžičiek, a tým aj obsluha dlhu. V najhoršom prípade by o americké cenné papiere prestali mať investori záujem. To by takmer určite viedlo k tlačeniu peňazí a hyperinflácii.

Znehodnotený dolár by tiež prestal plniť svoju úlohu hlavnej rezervnej meny. Mohol by ho nahradiť napríklad čínsky jüan.

Domýšľať všetky ďalšie následky bankrotu USA je skoro nemožné. S tak zásadné ranou pre svetové trhy totiž väčšina ekonómov vôbec nepočíta.

A kto by na americký bankrot najviac doplatil? Na prvom mieste, samozrejme, samotní Američania. Tí by prišli kvôli krachom bánk a infláciu o značnú časť úspor.

Na americkú krízu by doplatili aj zahraniční investori, teda hlavne Čína. Problémy by sa preniesli aj do finančného sektora v krajinách ďalších veriteľov.

Inak povedané - ak by sa ocitli v bankrote Spojené štáty, nezostal by ušetrený nikto. Svetovú ekonomiku by čakala ďalšia, ešte oveľa horšia recesia než tá z posledných rokov.

Vývoj deficitu federálneho rozpočtu USA (v % HDP)

Verejný dlh (v % HDP)

Reformy, kríza aj inflácia

Odhadnúť budúci vývoj v Spojených štátoch nie je jednoduché. A to tým skôr, že ešte nie je na stole jasná dohoda oboch strán v Kongrese o spôsobe boja s dlhmi.

Vyššie spomínané nevyspytateľné riziká si však ako demokrati, tak republikáni uvedomujú. A len ťažko nechajú situáciu zájsť tak ďaleko. "K dohode nakoniec dôjde, bankrot Spojeným štátom nehrozí," uisťuje aj americký minister financií Timothy Geithner.

Dá sa teda očakávať, že výsledkom politického súboja bude kompromis zahrňujúci mierne zvýšenie daní, škrty aj šetrenie.

Keďže ale práve kvôli dosiahnutiu kompromisu bude riešenie neúplné, dôjde nakoniec pravdepodobne na určitú kombináciu prvého a druhého scenára.

Spojené štáty sa tak nevyhnú ďalšej ekonomickej kríze, čaká ich aj vysoká inflácia.

Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.