Energetické problémy ázijského obra naznačujú, že tamojšia „zelená transformácia“ značne zamieša karty na trhu s energiami. Peking na jednej strane potrebuje zaistiť bezpečnosť krajiny nákupom väčšieho množstva uhlia. No na druhej strane chce znížiť závislosť od tohto výrobku prechodom na plyn.
Ruským vývozcom oboch komodít tak prvý aj druhý trend otvára nové príležitosti. Kým svet diskutuje o bezprecedentnom raste cien plynu v Európe, analytička moskovského Carnegieho centra Vita Spivaková upozorňuje, že skutočná kríza sa odohráva vo východnej Ázii.
Koncom septembra sa čínske úrady obrátili na Rusov so žiadosťou o zvýšenie dodávok elektriny. Vzhľadom na jej akútny nedostatok v niektorých provinciách Číny je v súčasnosti realitou zavádzanie prídelového systému. Dôvodom vážneho deficitu má byť snaha o zníženie emisií skleníkových plynov.
Pred rokom sa čínsky prezident Si Ťin-pching zaviazal, že jeho krajina dosiahne uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Ako prvé majú padnúť za obeť uhoľné elektrárne.
Tie však ešte stále zohrávajú dôležitú úlohu v energetickej bilancii štátu. Prechod na zelené zdroje teda...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
