Hmyz sa tento rok stane povoleným jedlom v celej Európskej únii. Zatiaľ si štáty ošetrovali túto problematiku odlišne - niekde to šlo, ale napríklad v Česku nie.
A tak už podnikatelia cítia novú príležitosť. "V Thajsku otvoríme najväčšiu cvrčiu farmu na svete," hovoria českí priekopníci jedlá s hmyzom Radek Hušek a Daniel Vach.
Od januára sú cvrčky a ďalší adepti z ríše hmyzu zaradení v Európskej únii medzi takzvané tradičné potraviny tretích krajín. A teraz stačí už len zjednodušené schvaľovacie kolo, podľa odhadu Radka Huška pár mesiacov, na jednotlivé druhy hmyzu. Cvrčky a múčiare už sú podľa českej veterinárnej správy v procese.
Radek Hušek a Daniel Vach sú pripravení. Spolu pred rokmi prišli s nápadom predávať proteínové a energetické tyčinky Sens z cvrčej múky a svoj biznis už slušne rozbehli. Zhruba za mesiac by mala začať výroba ich cvrčej farmy v Thajsku. Voziť budú do Európy 3,5 tony mletých cvrčkov mesačne.
"Konkurencia je zatiaľ malá, takže pôjde o najväčšiu cvrčiu farmu na svete," rozpráva Hušek s tým, že za rok sa v nej otočí asi osemsto miliónov cvrčkov.
S novou legislatívnou úpravou očakáva, že stúpne záujem o hmyz ako jedlo, do vlaku naskočí viac firiem a vďaka tomu vzrastie dopyt tiež po ich cvrčej múke. Ak sa tak stane, podnikatelia sú pripravení múku využívať nielen sami na výrobu tyčiniek, ale predávať ju ďalším spracovateľom.
Hmyz znesú aj vegetariáni
"Cieľom je, aby bola cvrčia múka lacnejšia ako kuracie mäso. Nižšia cena navyše priláka ďalšie firmy," myslí si Hušek. Zatiaľ sa cena cvrčej múky pohybuje od 40-80 eur za kilogram, čo je dôvodom, prečo ich tyčinky začínajú s cenou na necelých dvoch eurách.
Cvrčie farmy doteraz v Thajsku fungovali na kolene. Sú tam pre nich lepšie klimatické podmienky ako u nás. V chove je však čo zdokonaľovať.
"V kotercoch sú cvrčky, ľudia chodia, kŕmi ich, všetko sa robí ručne. To všetko sa dá vylepšiť, automatizovať," opisuje Hušek, o čo sa teraz podnikatelia usilujú.
Hušek a Vach sa začali myšlienkou na rozjazd podnikania s chrobákmi zaoberať v polovici roka 2015. Na hmyze našli veľa pozitív - je výživný, ekologický, chov napríklad práve cvrčkov spotrebuje rádovo menej vody, úrodnej pôdy či vytvorí menej skleníkových plynov, ako chov kráv. Navyše cvrček necíti bolesť, takže je podľa Huškových skúseností prijateľný aj pre niektorých vegetariánov a vegánov.
Obaja si načítali publikáciu OSN z roku 2013 "Jedlý hmyz" a rozhodli sa ísť vysvetľovať ľuďom, prečo je dobré hmyz jesť. Všetko si dobre premysleli. "Neuvažovali sme o žiadnych Škorpiónoch v čokoláde, nechceli sme strašiť ľudí. Chceli sme vytvoriť niečo, čo naučí ľudí jesť hmyz," opisuje Hušek.
Preto napríklad doteraz nemali na obale svojich proteínových a energetických tyčiniek žiadnu fotku cvrčka, aj keď napísané to tam je. Teraz má pribudnúť kreslený cvrček.
Švába nie, aj keď je výživný
"Keď sme premýšľali, aký hmyz zvoliť, tak druhou alternatívou bol múčny červ. Na toho ale na prednáškach, kde sa pýtam, čo sú ochotní zákazníci akceptovať, reaguje len pár ľudí. Cvrček vychádza najlepšie. Je to taká rozprávková postava, ľudia sa ho neboja," vysvetľuje Hušek.
"Veľmi výživné sú aj šváby, ale tie by nikto nejedol," dodáva. S ich cieľom naučiť jesť a nestrašiť súvisí terminológia, ktorú vytvorili. Na jemno rozomletým cvrčkom, ktorí sa používajú v ich tyčinkách, hovoria cvrčia múka, aj keď ide vlastne o obdobu sušeného hovädzieho.
Začiatky však boli zložitejšie, ako len vybrať správny druh hmyzu. So svojím nápadom pred necelými tromi rokmi Hušek a Vach na českom ministerstve poľnohospodárstva narazili.
Podnikatelia to však nevzdali a firmu založili vo Veľkej Británii, kde získali povolenie na dovoz a spracovanie cvrčkov. Predávať tyčinky vďaka tomu mohli v celej Únii. Dnes, kedy sa čaká na definitívne áno z EÚ, sú vo výhode. Na rozdiel od ostatných už môžu svoj biznis rozvíjať.
Hušek a Vach zároveň čoskoro našli spojencov v kuchárovi Petrovi Ocknechtovi, ktorý varí z hmyzu, a v docentke Márii Bořkovcovej z Mendelovej univerzity v Brne, ktorá sa ako jedna z prvých v Európe začala venovať entomofágii (využívanie hmyzu ako potraviny).
Prvých 315 tisíc českých korún na rozjazd získali prostredníctvom projektu umiestneného na crowdfundingový server Kickstarter, ďalšie peniaze poskytol fond Karla Janečka UP21. Janeček sám sa potom podľa Huška stal veľkým fanúšikom ich tyčiniek Sens.
A nie je sám. Cez web sa predávajú aj na českom trhu a predaje sú podľa majiteľov porovnateľné s inými európskymi štátmi. Dajú sa kúpiť aj v niektorých fitness centrách, predajniach zdravej výživy, v Metre, alebo na internetovom predajcovi potravín rohlik.cz.
Rokovania bežia podľa Huška aj s niektorými drogériami a jedným obchodným reťazcom.
"Tyčinky z cvrčkov u nás predávame a obľúbené sú hlavne tie proteínové," uvádza Kristýna Rýcová z telocvične Železná gula. Predaj tyčiniek avizovali najprv na sociálnych sieťach, na úvod urobili aj ochutnávku s majiteľmi a na recepcii majú stále k tyčinkám letáky. Stáli návštevníci tak už vedia.
"Tí noví sa čudujú, ale keď ochutnajú, tak sú nakoniec najviac prekvapení tým, že tam nenarazili na nejaký kus chrobáka, pretože cvrčky sú rozomletie vážne na jemno," opisuje Rýcová.
Sens Foods teraz predáva cez desať tisíc tyčiniek mesačne a podľa Hušku číslo každý mesiac rastie. Tržby počítajú v miliónoch korún. Tyčinkami pritom skončiť nechcú. "Radi by sme prišli na začiatku budúceho roka s ďalším produktom, malo by to byť niečo bežnejšieho na desiatu," uzatvára Hušek.