„Časy, keď si Dubaj žil nad pomery len kvôli rope, sú dávno preč. Hoci by si to mnohí želali, cena ropy už zrejme nikdy neprekoná 150-dolárový rekord za barel spred desiatich rokov,“ vysvetľuje mi Ind Jaspal, ktorý už 15 rokov pracuje ako taxikár v bohatom emiráte v Perzskom zálive.
Aj preto je Dubaj odkázaný na investície do inovácií a zvyšovania podielu zelenej energie. Metro bez vodiča riadené len počítačom jazdí s presnosťou niekoľkých sekúnd. Nad hlavou vám občas preletí dron, ktorý vezie zásielku adresátovi. A tí všímavejší zbadajú na cestách čoraz viac elektromobilov.
Hrozivé perspektívy
Emirát, ktorý v posledných 30 rokoch zaznamenal obrovský ekonomický, stavebný aj populačný rozmach, ani nemá veľmi na výber. Keď prídete do Dubaja povedzme rok po poslednej návšteve, nebudete sa stačiť diviť z veľkých zmien. Stará arabská časť Deira zostáva celé desaťročia rovnaká. Avšak keď sa dostanete za morský kanál Dubai Creek a odveziete sa metrom pozdĺž osemprúdovej cesty Šajcha Zajda, na každom kroku narazíte na čulý stavebný ruch, ktorý neustále prekresľuje panorámu mesta.
Práve cesta, ktorá je hlavnou dopravnou tepnou pretínajúcou novú časť Dubaja, najlepšie dokazuje nevyhnutnosť rozsiahlych infraštruktúrnych reforiem. Na ceste pomenovanej podľa bývalého prezidenta Spojených arabských emirátov a emira Abú Dhabí sú obrovské dopravné zápchy na dennom poriadku. Autá aj stavby pribúdajú, znečistenie sa zvyšuje a životného priestoru je čoraz menej.
Hrozivé perspektívy budúcnosti prinútili korunného princa Dubaja Hamdána ibn Muhammada al-Maktúma k ráznym krokom. Prednedávnom zverejnil Dubajskú stratégiu čistej energie 2050, súčasťou ktorej je iniciatíva zelenej mobility. Jej cieľom je spraviť z Dubaja do roku 2025 čisté mesto s možnosťami udržateľného rozvoja.
Elektromobily v Dubaji
To, o čom arabskí šejkovia rozhodnú, naozaj platí. V Dubaji sa o tom môžete presvedčiť na vlastné oči aj v prípade spomínaných elektromobilov. Miestny Cestný a dopravný úrad investoval do nich aj do rozvoja ich infraštruktúry už milióny eur. A ďalšie milióny sú na ne vyčlenené aj v rozpočte na budúce roky. Štátne úrady dostali napríklad nariadenie, aby do roku 2020 išla desatina peňazí určených na nákup nových vozidiel do elektromobilov a hybridných áut. A tento podiel sa neustále zvyšuje.
Výsledok vidieť v každodennej praxi. Keď pôjdete napríklad večer z baru do hotela a mávnete si na taxík, ľahko sa vám môže stať, že natrafíte na jedno z troch stoviek novo kúpených hybridných vozidiel. Tieto autá, ktoré sú poháňané kombináciou klasického spaľovacieho motora a elektromotora, tvoria v súčasnosti zhruba šesť percent celkového vozového parku dubajských taxislužieb. Cieľom korunného princa je však tento podiel zvýšiť do troch rokov na rovnú polovicu.
Vláda takisto podporuje rôznymi úľavami tých, ktorí sa sami rozhodnú kúpiť si elektromobil. Úrady im vychádzajú v ústrety aj investíciami do infraštruktúry. Dosiaľ po celom emiráte rozmiestnili sto nabíjacích staníc pre elektromobily. Táto položka vychádza v dubajskom rozpočte na viac ako dva milióny eur.
Šejkovia aj súkromné spoločnosti zároveň podporujú rôzne investície do výskumu a vývoja obnoviteľných zdrojov energie. Generálny riaditeľ spoločnosti Masdar oznámil, že Spojené arabské emiráty vložia 15 miliárd dolárov na vytvorenie takzvaného Silicon Valley Cleantech, teda centra, kde sa budú vyvíjať čisté technológie.
Elektromobily či hybridné vozidlá však ani zďaleka nie sú výlučnou záležitosťou taxislužieb či štátnych áut. Je známou vecou, že Arabi si potrpia na luxus tých naprestížnejších značiek. Popri drahých modeloch Lamborghini či Ferrari tak neraz uvidíte jazdiť Dubajčana oblečeného v tradičnom snehobielom odeve na najnovšej Tesle.
Dva svety
Dubaj je na rozdiel napríklad od pomerne jednofarebného Abú Dhabí známy tým, že sa v ňom oveľa výraznejšie stretávajú a súperia dva svety – tradičný arabský a moderný, v ktorom cítiť dych Západu. Ich hranice sú jasne definované spomínaným kanálom Dubai Creek. Cez neho sa môžete dostať dvoma spôsobmi – ten originálny predstavuje plavba starým člnom, za ktorú zaplatíte jeden dirham, teda niečo vyše 20 eurocentov. Ak ste sám na celej lodi, zhruba desaťminútová plavba vás vyjde na päť dirhamov. To sa však stáva úplne výnimočne – na člny zväčša čakajú turisti v zástupoch. „V živote máš len niekoľko istôt. Jedna z nich je, že ťa na druhú stranu preplavím vždy len za jeden dirham,“ odpovedá mi prievozník Hamad na otázku, či dokáže z takejto pláce vôbec vyžiť. Najmä, keď život naokolo sa zdražuje dramatickým tempom.
Práca prievozníka na Dubai Creek, rovnako ako člny, sa v Dubaji dedia z generácie na generáciu. To isté platí aj o rybároch a ich plavidlách. Na niektorých loďkách vidno, že slúžia už štvrtej či piatej generácii. „Môžeš si byť istý, že to nikto nerobí len pre peniaze. Táto práca je celý náš život,“ dopĺňa Hamad.
Plavba po kanáli je takmer povinnou atrakciou pre každého turistu, ktorý sa chce dostať zo zlatého či rybného trhu v Deire na starý súk na opačnom brehu. Tam ho okamžite po vystúpení obklopia predajcovia hodvábnych šatiek, arabských korenín a rôznych suvenírov.
Prievozníci sú však zároveň pod paľbou silnejúcej kritiky za nízke ekologické štandardy. Nielen za ich zhruba 15-miestnymi člnmi, ale aj veľkými loďami vezúcimi turistov zostáva hustý čierny dym po nafte spálenej v motoroch. Prispievajú tým k znečisteniu ovzdušia, proti ktorému sa vláda snaží bojovať všetkými prostriedkami. „Na našu profesiu si však nikto netrúfne siahnuť, k Dubaju to skrátka patrí. Budeme tu, aj keď sem prídeš nabudúce,“ ubezpečuje ma Hamad.
Staré verzus nové
Moderným spôsobom prepravy cez Dubai Creek, ktorý preferuje vláda, je autonómne metro. Plne klimatizované vagóny vás prevezú naprieč celým Dubajom. Pre turistov, ktorí majú v emiráte len medzipristátie, je to vítaná príležitosť, aby nemuseli celý čas čakania na nadväzujúci let stráviť na obrovskom dubajskom letisku. Za hodinku sa zo svojho terminálu dostanú metrom k najvyššej budove sveta Búrdž Chalífa či k obchodnému centru Mall of the Emirates, ktoré je preslávené lyžiarskym strediskom uprostred púšte.
Ďalším variantom je taxík. Ten je na miestne pomery síce lacný, ale vzhľadom na časté zápchy na cestách sa turistom s niekoľkohodinovým medzipristátím príliš neodporúča.
Dva svety stelesňujú v Dubaji aj jeho obyvatelia. Prisťahovalcom z chudobnejších krajín ako je Bangladéš, Nepál či Pakistan sa o nákupe v Dubai Mall môže len snívať. Okrem tvrdej práce zväčša na stavbách trávia celý čas vo svojej komunite a dovoliť si môžu maximálne najlacnejší street food na trhovisku. Väčšina zarobených peňazí zvyčajne putuje domov k ich rodinám.
Veľkolepé obchodné centrá, drahé reštaurácie či vodný svet na umelom ostrove Palm Jumeirah sú určené len turistom či bohatým šejkom. A rovnako aj luxusné rezidencie v mrakodrapoch a hoteloch, napríklad tých, ktoré obklopujú slávnu dubajskú Marinu. Práve o ich obyvateľoch sa v Perzskom zálive rozprávajú hotové legendy. Vyhľadávači zážitkov si vešajú na Instagram fotky z bazénov na strechách. Panuje tu však tvrdý kapitalizmus. Stačí, keď nestihnete včas zaplatiť nájom, počítač deaktivuje vašu kartu, ktorou obsluhujete prakticky všetko. Nielenže vám automaticky odstavia dodávky vody, elektriny či plynu, ale máte problém vôbec sa dostať do bytu či odviezť sa výťahom.
Ústup ropného biznisu
Abú Dhabí, ktoré je oficiálnym hlavným mestom Spojených arabských emirátov, toľko turistov ako Dubaj neláka, i keď aj tu sa dá stráviť niekoľko dní. „Rozdiel medzi oboma mestami je asi ako medzi Washingtonom a New Yorkom v Spojených štátoch. V Abú Dhabí nie je až taký ruch, sídli tam vláda a rôzne inštitúcie, kým Dubaj je centrom zábavy, nakupovania a nočného života,“ hovorí mi Rakúšanka Anja.
Napriek menšiemu ruchu bojuje aj Abú Dhabí podobne ako Dubaj s dopravnými problémami, najmä cestnými zápchami, ktoré sú často vyvolané nehodami spôsobenými nedisciplinovanými vodičmi. Len včera začalo platiť nariadenie, ktoré zrušilo toleranciu pri prekročení rýchlosti až do výšky 20 kilometrov za hodinu. Dosiaľ mohli policajti v Abú Dhabí privrieť oči, po novom budú vodiči musieť platiť pokutu už pri najmenšom rýchlostnom priestupku.
Táto záležitosť sa však netýka Anji, ktorá pracuje v dubajskej pobočke škótskej ropnej spoločnosti a často služobne navštevuje práve Abú Dhabí. Sama totiž miestny vodičský preukaz nemá. Po siedmich pokusoch, ktoré jej zhltli všetky úspory, to definitívne vzdala. Naznačuje, že pre cudzinky zo Západu môže byť vážny problém uspieť na skúške pred miestnymi policajtami. Ťažkú hlavu si však z toho nerobí – do hlavného mesta emirátov sa z Dubaja pohodlne dostane po diaľnici kvalitným klimatizovaným autobusom za dve hodiny.
Aj Anja, ktorá v Dubaji žije už 20 rokov, potvrdzuje, že s ropným biznisom to tam pomaly ide dolu vodou. „Keď som pred siedmimi rokmi začínala v našej firme, bolo nás asi 15. Teraz som zostala už len ja a šéf. A naznačuje mi, že by som sa radšej mala začať obzerať po novej práci. Zrejme firma v Dubaji dlho nevydrží,“ zdôveruje sa mi štyridsiatnička zo Salzburgu.
Pokles cien ropy i problémy v globálnom obchode mali za následok nielen ústup ropného biznisu, ale aj spomalenie rastu ekonomiky Spojených arabských emirátov. Kým tá ešte pred šiestimi rokmi rástla takmer o sedem percent hrubého domáceho produktu, vlani jej rast dosiahol len 1,5 percenta.
Miestni šejkovia sa preto rozhodli zakročiť. Na budúci mesiac avizovali spustenie nových stimulov a opatrení, aby prilákali viac zahraničných investorov. „Plán hovorí o znížení nákladov na podnikanie aj podpore hospodárskeho rastu,“ citovalo dubajské periodikum Khaleej Times Rajda Safádího, hlavného ekonomického poradcu dubajského úradu hospodárskeho rozvoja.
Zrýchlenie rastu
Cieľom je podľa Safádího dosiahnuť tento rok trojpercentný rast hrubého domáceho produktu. Emirátske úrady už v tomto smere podnikli kroky, ktoré v určitých sektoroch umožnia cudzincom vlastniť domácu firmu. Dosiaľ museli všetci tí, ktorí chceli v emirátoch podnikať, získať do svojich štruktúr miestneho partnera. Vláda zároveň ponúkla desaťročné víza pre profesionálov a investorov, ktorí prídu do vyše desaťmiliónovej krajiny Arabského polostrova.
Všetky tieto opatrenia by spolu s očakávanými stúpajúcimi cenami ropy mohli podľa expertov ekonomike krajiny pomôcť. „Rast by sa tento rok mohol zrýchliť najmä v neropných sektoroch vďaka zvýšeným investíciám. Predovšetkým budovanie infraštruktúry súvisiacej s prípravami na Svetovú výstavu 2020 World Expo, nedávne reformy a stimuly v prospech biznisu a pripravovaný investičný zákon by mali zvýšiť dôveru cudzieho kapitálu. Tým pádom sa urýchli aj príliv priamych zahraničných investícií,“ píše vo svojej analýze spoločnosť FocusEconomics. Tá zdôrazňuje aj rastúci vplyv turistického sektora najmä v Dubaji.
Odborníci FocusEconomics očakávajú, že ekonomika Spojených arabských emirátov aj vďaka uvedeným krokom porastie tento rok o 2,6 percenta hrubého domáceho produktu. Na budúci rok by sa rast mal podľa ich odhadov zvýšiť na 3,2 percenta.
