Cena kávy ako suroviny klesá, vypestovať a so ziskom predať kávové zrná je pre poľnohospodárov čím ďalej, tým zložitejšie. Mnohí z nich toto odvetvie opúšťajú.
Dať si espresso alebo latte pritom už aj tak vyjde viac než v minulých rokoch. Priemerný americký konzument kávy zaplatí v tomto roku za latte okolo päť dolárov.
Farmári, ktorí pestujú kávové semená, napriek tomu opúšťajú plantáže a hľadajú iné plodiny na pestovanie, inú prácu či dokonca azyl v inej krajine.
Svetový kávový priemysel je v kríze. V máji tohto roku ceny kávy klesli na najnižší bod za desaťročie – 0,88 dolára (0,76 eura) za približne 450 gramov. Tento pokles je z veľkej časti spôsobený dvojročným prebytkom Brazílie, ktorá je najväčším výrobcom kávy na svete.
Poľnohospodári a ich nízke príjmy
Celosvetovo žije z kávy viac než 21 miliónov rodín. Striedajú sa obdobia, keď káva stojí viac a keď menej. V sezóne 2018/2019 však výrobná cena kávových semien klesla na historické minimum. Aby boli poľnohospodári rentabilní, musia predať 450 gramov kávy za viac než jeden dolár. To sa však mnohým nedarí.
Novinári BBC sa dozvedeli od viacerých stredoamerických poľnohospodárov, že v kávovom priemysle panuje kríza, ktorá ich donútila opustiť svoje farmy a pokúsiť sa získať azyl v USA. O kríze v kávovom priemysle vypovedajú aj údaje Specialty Coffee Association of America. Podľa nich trápila značná neistota počas cyklu žatvy v posledných 10 rokoch viac než 60 percent poľnohospodárov v Guatemale, Nikarague, Salvadore a Mexiku.
José Sette je výkonným riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre kávu, ktorá bola založená v roku 1963 s podporou Organizácie spojených národov, aby riešila udržateľnosť na trhu komodít s kávou. Sette sa pre BBC vyjadril, že tento súčasný nízky cyklus trápi celé odvetvie.
„Ak by dnešná situácia poľnohospodárov odradila, prestanú vysádzať nové rastliny a starať sa o svoje stromy. To bude veľmi zlé pre budúcnosť, pretože dopyt po káve ročne rastie o dve percentá,“ vysvetlil Sette.
Zároveň dodáva, že zatiaľ čo kávový priemysel ročne zarobí viac než 200 miliárd dolárov, do krajín výroby sa dostane ledva 20 miliárd dolárov a menej než 10 percent z toho sa dostane k pestovateľom.
„Súčasná úroveň cien núti priemysel sa nad sebou zamyslieť a pokúsiť sa v rámci zdieľanej zodpovednosti nájsť spôsoby, ako zvýšiť počet pestovateľov kávy. Najmä tých najmenších fariem,“ upozorňuje Sette.
Africkí pestovatelia
Pre Afriku, kde trh z veľkej časti tvoria práve menšie farmy, je tento cyklus mimoriadne náročný. „Afrika bude pravdepodobne trpieť oveľa viac než ktorákoľvek iná krajina, pretože naše výnosy sú pomerne nízke,“ povedal BBC generálny tajomník Medzinárodnej africkej organizácie pre kávu Freud Kawuma.
„Množstvo kávy, ktoré africkí farmári zo svojej farmy získajú, je v porovnaní s napríklad indickými alebo vietnamskými pestovateľmi značne obmedzené,“ upozorňuje Kawuma. Klesajúce ceny kávy pre už teraz veľmi chudobných roľníkov znamenajú, že nebudú mať na niektoré zo základných potrieb, ako sú škola pre deti alebo zdravotná starostlivosť.
Kawuma upozorňuje, že jeho organizácia zaznamenala v tomto roku nepríjemný trend. Mnohí roľníci, ktorí sa stretávajú s problémami, menia kávu za iné, výnosnejšie plodiny.