Členské štáty Európskej únie sa po dlhej blokáde dohodli na smernici týkajúcej sa presadenia dôležitej medzinárodnej minimálnej dane pre veľké firmy. V pondelok neskoro večer o tom informovalo české predsedníctvo EÚ po zasadnutí stálych predstaviteľov členských štátov Európskej únie. Informujeme o tom na základe správy agentúry DPA.
Cieľom globálnej minimálnej dane je zabrániť firmám, aby presúvali svoje zisky do daňových rajov. Medzinárodné firmy s minimálnym ročným obratom 750 miliónov eur musia podľa nej nezávisle od miesta, kde sídlia, platiť daň vo výške minimálne 15 percent. Smernica by sa mala do konca roka 2023 stať súčasťou medzinárodného práva.
Doteraz dohodu na konečnom znení textu blokovalo už len Maďarsko. Niektoré štáty ako Nemecko však v uplynulých dňoch pohrozili Budapešti, že zablokujú schválenie maďarského plánu obnovy. To by malo za následok, že na konci roka by prepadlo 70 percent z 5,8 miliardy eur určených pre Maďarsko.
Spoločne so smernicou týkajúcou sa minimálnej dane bol v pondelok večer schválený aj maďarský plán obnovy. Podľa Európskej komisie sa však peniaze z neho začnú vyplácať až po tom, ako Budapešť splní celkovo 27 podmienok. Tie majú zabezpečiť dodržiavanie štandardov právneho štátu, ale aj to, aby sa peniaze z plánu obnovy nespreneverili.
Na veľkej medzinárodnej reforme zdaňovania firiem sa dohodli EÚ a USA v minulom roku spoločne s ďalšími približne 130 krajinami. Mala by tiež zabezpečiť, aby medzinárodné internetové koncerny, ako napríklad Facebook, neplatili dane len doma, ale aj v štátoch, kde skutočne dosahujú zisky. Na tejto časti reformy sa ešte stále pracuje a jej presadenie je stále ďaleko.