Deficit ruského federálneho rozpočtu sa v prvých dvoch mesiacoch roka vyšplhal na 2,58 bilióna rubľov (34,19 miliardy dolárov; 32,11 miliardy eur), keďže Moskva drasticky zvýšila výdavky, zatiaľ čo jej príjmy klesli po znížení vývozu ropy a plynu. Oznámilo to v pondelok ministerstvo financií v Moskve. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská ekonomika sa minulý rok ukázala ako nečakane odolná voči sankciám Západu za konflikt na Ukrajine. Ale jej návrat na úrovne pred konfliktom je ďaleko, keďže viac vládnych výdavkov smeruje na armádu a cenové stropy stláčajú kľúčové príjmy Moskvy z exportu energií.
Príjmy z ropy a zemného plynu sa v januári až februári 2023 znížili medziročne o 46,4 percenta na 947 miliárd rubľov, ukázali predbežné údaje ministerstva financií.
Celkové rozpočtové príjmy v sledovanom období klesli o 24,8 percenta a výdavky v prvých dvoch mesiacoch 2023 vzrástli o 51,5 percenta na 5,74 bilióna rubľov. Výsledkom bol deficit v rozpočte, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka 2022 zaznamenalo Rusko prebytok 415 miliárd rubľov.
Krajiny Európskej únie EÚ a skupiny G7 (sedem najbohatších ekonomík sveta) drasticky znížili dovoz ruskej ropy a zaviedli obmedzenia na jej export tankermi do tretích štátov. Moskva zase ako odvetu za sankcie zredukovala toky plynu do Európy.
Moskva sa pri financovaní svojich rozpočtových výdavkov spolieha na príjmy z ropy a zemného plynu a po ich vlaňajšom znížení bolo Rusko nútené využiť svoj štátny investičný fond na pokrytie schodku spôsobeného nákladmi na ukrajinský konflikt.
Napriek všetkému sa Rusku zatiaľ darilo presmerovať export ropy z Európy, najmä do Indie, Číny a Turecka, ktoré tak získali lacné dodávky. Údaje zároveň ukázali, že Moskve sa podarilo tiež predávať ropu za cenu vyššiu, ako je cenový strop Západu na úrovni 60 dolárov za barel (159 litrov). Tým sa oslabil vplyv týchto obmedzení.