Štyri roky po absolvovaní štúdia analytickej chémie je jediným zamestnaním, ktoré našla 26-ročná Lebohang Mphuthiová, práca študentskej asistentky v štátnej škole v juhoafrickej Pretórii. S 215 zarobenými dolármi mesačne môže byť len rada. Veľa jej podobných v krajine s najvyššou nezamestnanosťou na svete sedí doma bez práce.
Najvyššia miera nezamestnanosti na svete
Je to číslo, ktoré je vo výraznom rozpore s postavením krajiny, ktorá má stelesňovať ašpirácie Afriky a rozvojového sveta. „Je to demotivujúce a frustrujúce,“ hovorí Mphuthiová. „Človek si hovorí, že keď my, ktorí sme študovali, máme problém nájsť prácu, čo potom tí, ktorí ešte chodia do školy?“
Vývoj nezamestnanosti v Juhoafrickej republike za posledných 25 rokov:
Počas obedňajšej prestávky na základnej škole Omar HS Ebrahim v Juhoafrickej republike do seba strkajú deti a všade rozsypávajú jedlo. Mphuthiová si nemôže pomôcť, ale myslí si, že toto je tak ďaleko od jej vysnívaného zamestnania, ako len môže byť. K jej povinnostiam patrí rozdávať deťom jedlo a obmedzovať chaos, ako to len ide.
Jej príbeh odráža príbehy mnohých mladých absolventov, ktorí sú bez práce alebo sa snažia vyjsť s vykonávaním horšie platených prác. Juhoafrická republika má podľa Svetovej banky najvyššiu mieru nezamestnanosti na svete, predstihuje Gazu a Západný breh Jordánu, Džibutsko aj Kosovo.
Kríza, o ktorej sa nehovorí
Analytici tvrdia, že oficiálne číslo nezamestnanosti ani nepočíta s tými, ktorí hľadanie práce vzdali a vypadli zo systému; presnejšie by bolo odhadnúť, že bez práce je takmer 42 percent juhoafrickej populácie v produktívnom veku. Čo sa týka nezamestnanosti mladých ľudí, podľa oficiálnych štatistík je to 61 percent ľudí vo veku 15 až 24 rokov a ohromujúcich 71 percent, pokiaľ sa opäť započítajú tí, ktorí sa už o prácu nesnažia.
Zodpovedá to 24 miliónom dospelých zo 60 miliónov obyvateľov, ktorí sú buď nezamestnaní, alebo nie sú zapojení do žiadnej ekonomickej aktivity a sotva prežívajú. Správa OSN o nezamestnanosti v Juhoafrickej republike, ktorú minulý mesiac dostal námestník prezidenta Paula Mashatileho, opisuje situáciu ako „tikajúcu časovanú bombu“.
„Musíme si položiť otázku, ako sa to mohlo stať,“ hovorí Isobel Fryeová, výkonná riaditeľka Iniciatívy pre sociálnu politiku v Juhoafrickej republike, ktorá sa zaoberá výskumom chudoby a nezamestnanosti.
Podľa Duma Gqubuleho, finančného analytika, ktorý radil juhoafrickej vláde, musí HDP rásť o šesť percent ročne, aby sa začal vytvárať dostatok pracovných miest len pre 700-tisíc ľudí, ktorí každoročne prichádzajú do zamestnania. Rast JAR sa tomuto tak potrebnému číslu nepriblížil už viac ako desať rokov. Očakáva sa, že jej ekonomika - ktorá vlani vzrástla o dve percentá - tento rok porastie o menej ako percento a v nasledujúcich piatich rokoch o jedno až dve percentá.
Gqubule a Fryeová sa domnievajú, že existujú riešenia, ktoré by nezamestnanosť zmiernili, ale vyjadrili roztrpčenie nad tým, že tento problém nie je hlavnou prioritou pre všetkých – od vlády až po súkromné podniky a každého Juhoafričana.
„Ľudia jednoducho nechcú o tejto kríze hovoriť,“ povedal Gqubule, keď vystúpil v celoštátnej televízii s komentárom k správe OSN.
Nenaplnený prísľub konca apartheidu
Tá nebola prekvapením. Nezamestnanosť bola vysoká už pred tridsiatimi rokmi a mala stúpajúcu tendenciu. Podľa vládnych štatistík pandémie covidu pripravila o prácu viac ako dva milióny Juhoafričanov, čo bol zničujúci úder. Varovné signály sa však objavili už dlho predtým.
Pandémia spôsobila problémy 46-ročnému Themby Khumalovi. V roku 2017 prišiel o prácu strojníka a teraz sa snaží uživiť svoju ženu a dve deti tým, že všade možne zbiera kovové a plastové obaly, aby ich vo veľkom predal na recykláciu.
„Príliš veľa chlapov sedí doma a nemá prácu,“ povedal Khumalo, keď na dvore svojho domu na predmestí Johannesburgu drvil opotrebovanými pracovnými topánkami niekoľko kovových plechoviek. Krúti hlavou nad nedostatočnosťou mesačnej podpory v nezamestnanosti vo výške 18 dolárov. Jedinou svetlou stránkou jeho života je, že susedia mu často nechávajú pred domom prázdne konzervy od jedla, ktoré môže recyklovať.
Jednou z vládnych politík boja proti nezamestnanosti je pomoc mladým podnikateľom pri zakladaní podnikov. Pearl Pillayová z think-tanku Youth Lab, ktorý sa zameriava na zlepšovanie príležitostí pre mladých ľudí, uviedla, že nové podniky sa nerozbiehajú. „Napriek tomu je to tak trochu naše univerzálne riešenie nezamestnanosti,“ myslí si.
V johannesburskej mestskej časti Soweto je internetová kaviareň Mothibediho Mohoje takmer vždy obsadená, pretože slúži hlavne ľuďom, ktorí potrebujú počítače na hľadanie práce. Nezamestnaný 25-ročný Thato Sengoatsi v nej trávi veľa času.
Sengoatsi a školská asistentka Mphuthiová patria ku generácii „Born Free“, ktorá sa narodila po ukončení systému rasovej segregácie v rámci apartheidu v roku 1994 a spoznala iba slobodnú Juhoafrickú republiku. Ich životy začali na úsvite demokracie, keď bol prezidentom Nelson Mandela, a vzduch bol plný nádeje.
Lenže teraz na budúcnosť miliónov príslušníkov černošskej väčšiny v Juhoafrickej republike vrhá tieň nezamestnanosť. Sengoatsi apartheid nezažil, ale vie, že jeho zvrhnutie niečo sľubovalo. „Generácia, ktorá prišla pred nami, protestovala, aby sme mali lepší život. Ale my ten život nedostávame a nemôžeme to skrývať,“ hovorí.
Je z toho zrejmé zúfalstvo. Keď premiér ekonomicky kľúčovej provincie Gauteng minulý mesiac oznámil, že ponúka prácu pre šesťtisíc mladých nezamestnaných, viac ako 40-tisíc ich čakalo v zimných mrazoch, aby sa mohli prihlásiť. Viac ako 30- tisíc ich bolo pripravených na odmietnutie.
Protesty a rastúci hnev
A je tu aj hnev. Upozornenie, ako nezamestnanosť ohrozuje stabilitu krajiny, sa týkalo konkrétne týždňa v roku 2021, kedy nepokoje a rabovanie zanechali v Juhoafrickej republike viac ako 350 mŕtvych, čo bolo najhoršie násilie od posledných dní apartheidu.
Išlo o extrémnu verziu protestov, ktoré majú korene v chudobe a nezamestnanosti. Juhoafrická republika ich zažíva takmer každý týždeň. Je to rozbuška, ktorá čaká na akúkoľvek iskru, hovorí Fryeová o Juhoafrickej republike.
Východiskovým bodom pre nepokoje v roku 2021 bolo uväznenie bývalého prezidenta Jacoba Zumu. Tento mesiac zažila JAR štrajk vodičov minibusov v Kapskom Meste, ktorý spôsobil týždeň smrtiacich násilností, pričom veľa výtržníkov nepracovalo v rovnakom odbore. V centre oboch násilných výbuchov aj väčšiny ostatných sú mladí Juhoafričania bez práce.
Skutočnosť, že prvá generácia juhoafrických Born Frees žije v krajine s najhoršou nezamestnanosťou na svete, je "najsrdcervúcejšou" zradou sľubov a snov o našom oslobodení“, napísal Gqubule.
A panujú obavy aj o budúcnosť ďalších generácií. Čo čaká deti, o ktoré sa starám na základnej škole, kladie si rečnícku otázku Lebohang Mphuthiová, sama ešte veľmi mladá. „Teraz máme problém. Ale o päť, 10, 15 rokov bude priam obrovský. Je nepredstaviteľné, čo to znamená pre štruktúru spoločnosti,“ súhlasí sociologička Fryeová.