Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 2,2 percenta. Budúci rok sa jej rast v dôsledku výraznej konsolidácie verejných financií spomalí na dve percentá.
Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila v utorok. V obidvoch rokoch odhaduje mierne nižší rast ekonomiky ako Ministerstvo financií, ktoré zverejnilo svoju prognózu minulý týždeň.
Ochladenie spotreby
Najdôležitejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú aktuálnu prognózu, sú podľa Rady plánovaná konsolidácia, čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a kondícia zahraničných obchodných partnerov Slovenska.
"Ťahúňom tohtoročného rastu na úrovni 2,2 percenta je silnejúci dopyt zo strany domácností aj vlády, pričom spotreba domácností môže v závere roka ešte výraznejšie akcelerovať v dôsledku ohlásených daňových zmien (efekt "predzásobenia" za nižšiu DPH)," priblížila rada. Na druhej strane, výkon slovenskej ekonomiky spomaľuje omeškávanie v plnení plánu obnovy a stagnácia priemyslu zahraničných obchodných partnerov.
Rozpočtová rada očakáva, že rok 2025 sa bude niesť v znamení potrebného ozdravovania verejných financií. "Snaha medziročne znížiť celkový deficit o 0,9 percenta hrubého domáceho produktu najmä prostredníctvom zvýšenia DPH bude znamenať dočasné výraznejšie ochladenie domácej spotreby a zavedenie novej dane z finančných transakcií môže viesť ku spomaleniu investícií v súkromnom sektore," upozornila Rada.
Stimuly do ekonomiky budú podľa nej prichádzať najmä z predpokladaného rýchlejšieho čerpania plánu obnovy a v druhej polovici roka aj zo strany exportu.
Plán obnovy
"V prostredí zahraničného dopytu, záverečnej fázy čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, no najmä vďaka menšiemu objemu konsolidácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, očakávame v roku 2026 svižnejší rast ekonomiky dosahujúci 2,6 percenta," avizovala Rada.
V ďalších rokoch sa podľa nej prejaví ukončenie plánu obnovy, na druhej strane vo volebnom roku 2027 budú výpadok európskych zdrojov kompenzovať predvolebné výdavky z verejných financií. Rast by tak mohol dosiahnuť 2,4 percenta.
Inflácia na Slovensku bude podľa Rady poháňaná nielen pretrvávajúcim rastom miezd, ktoré tlačia na ceny služieb, ale aj nárastom regulovaných cien plynu a tepla a viacerými konsolidačnými opatreniami v roku 2025. Ide najmä o rast DPH a zavedenie dane z finančných transakcií.
"Predpokladáme, že v dôsledku týchto faktorov dosiahne inflácia v roku 2025 tempo päť percent, pričom konsolidácia verejných financií k tomuto nárastu prispeje 1,3 percentuálnym bodom. V neskorších rokoch by inflácia mala rýchlejšie klesať smerom k dvom percentám," vyčíslila rada.
Minulý týždeň predstavenú prognózu ministerstva financií hodnotí Rada ako realistickú. "S ohľadom na plánovanú konsolidáciu vnímame v prognóze Ministersta financií v roku 2025 rozpočtové základne a infláciu s rizikom nadhodnotenia a možné negatívne dôsledky konsolidácie na trh práce a ekonomický rast, ako aj riziká čerpania plánu obnovy, ako podhodnotené na celom horizonte prognózy," dodala.