V časoch pred pandémiou, keď sme si mohli podľa vzoru väčšiny európskych krajín odkladať na horšie časy, zaknihovávala naša štátna kasa každoročne značné manko. Následne prišli krízy a smer verejných financií začal viacerým pamätníkom nápadne pripomínať grécku cestu.
Konsolidácia bola nutná a každý vedel, že príde. Otázne bolo len to, aká bude a kto ju zaplatí. Dnes už vieme, že vláda Roberta Fica sa rozhodla načiahnuť sa len po nízko visiace ovocie. Premiér tak vo výsledku porušuje mnoho vlastných sľubov a zvyšuje daň z pridanej hodnoty.
Ďalšou vlajkovou loďou ozdravovania spoločných peňazí daňových poplatníkov je taxa z transakcií spolu so zvyšovaním daní pre regulované odvetvia ako telekomunikácie, energetika či petrochemický priemysel.
Analytici vopred upozorňujú, že páky štátu postihnú hlavne obyčajných ľudí, veľké neočakávané náklady čakajú rovnako aj podnikateľské prostredie, najmä v dôsledku dane z bankových transakcií.
„Po oznámení vlády som nariadil prepočítať dosahy avizovaných konsolidačných opatrení. Na základe našich predbežných odhadov nám len opatrenie v podobe transakčnej dane spôsobí náklad v stovkách tisíc eur,“ uviedol pre HN šéf Dusla Šaľa Petr Bláha s tým, že kalkulácia dosahu transakčnej dane na biznis je náročná, keďže stále o plánovaných zmenách nevieme detaily.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.