Výbuch černobyľského reaktora v roku 1986 a jadrová havária v japonskej Fukušime, ktorá sa odohrala v roku 2011. Hoci obe udalosti sa stali tisíce kilometrov od Berlína, na Nemecko mali výrazný dosah. Černobyľ spolu s Fukušimou totiž výrazne naštrbili dôveru tamojších ľudí voči elektrine vyrábanej štiepením atómov.
Preto začali silnieť hlasy, aby Berlín začal obmedzovať svoje jadrové bloky. Bezprostredne po havárii vo Fukušime oznámila kancelárka Angela Merkelová plán postupného odstavenia všetkých jadrových elektrární do roku 2022. Táto politika dostala názov „Energiewende“, čo znamená energetický obrat.
No odklon od jadra skomplikovala energetická kríza. Berlín preto ustúpil a posledné tri atómky podržal aspoň do apríla 2023. Kancelár Olaf Scholz viac urobiť nechcel.
Krok kritizovala časť tamojšej opozície. Príkladom je aj opozičná Kresťanskodemokratická únia, ktorej líder Friedrich Merz má šancu po víkende siahnuť n...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.