Dôvodom je široké odlesňovanie zelených pľúc planéty, ako sú popri amazonských pralesoch nazývané veľké plochy džungle na ázijských ostrovoch v okolí rovníka. Ďalším faktorom je podľa Bruselu odvodňovanie rašelinísk spojené s pestovaním palmy olejovej. „Vlády už nemajú žiadne ospravedlnenie, aby nútili vodičov spaľovať potraviny či palmový olej vo svojich nádržiach po roku 2020,“ citovala agentúra Reuters Lauru Buffetovú, manažérku pre čisté palivá z ekologickej skupiny Transport & Environment.
Európske krajiny začali pri výrobe biopalív vo veľkom využívať palmový olej kvôli tomu, že je lacnejší ako lokálne produkovaný olej z repky olejnej. Podľa údajov konzultačnej skupiny Copenhagen economics sa polovica importu palmového oleja do Európskej únie v celkovej hodnote šesť miliárd eur využíva práve na výrobu biopalív.
Ak by k definitívnemu odstráneniu palmového oleja z procesu výroby európskych biopalív skutočne došlo, zasiahlo by to predovšetkým Indonéziu. Tá v súčasnosti zabezpečuje viac ako jednu tretinu celkovej globálnej produkcie palmového oleja. „Celková rozloha Indonézie prekračuje 1,9 milióna štvorcových kilometrov. Územie, na ktorom sa nachádzajú plantáže s palmami olejovými, pritom predstavuje 11,6 milióna hektárov,“ upozorňuje Leti Sundawati z lesníckej fakulty Poľnohospodárskej univerzity v Bogore. Toto vyše miliónové mesto sa nachádza na západe ostrova Jáva a leží v širšej aglomerácii Jakarty s 30 miliónmi obyvateľov.