Bill Gates zakladal Microsoft práve v čase, keď na svet prichádzali prvé osobné počítače, Jeff Bezos zase stvoril Amazon počas príchodu internetu.
Rovnaké pravidlo platí aj o miliardároch z minulosti. Vanderbiltovi zahralo do karát hneď niekoľko zlomových momentov svetovej histórie. Popri priemyselnej revolúcii a následnej industrializácii sa jedným z týchto okamihov bezpochyby stala aj zlatá horúčka. Tá sa začala koncom 40. rokov 19. storočia v Kalifornii, teda na opačnom konci Spojených štátov, než mal Vanderbilt svoju obchodnú základňu.
Podnikateľ v tom zacítil šancu, ako svoj biznis, ktorý bol až do tohto momentu lokálny a zameraný len na východné pobrežie USA, rozšíril na celú krajinu. Od regionálnych parníkov sa preto čoraz viac začal orientovať na veľké oceánske plavidlá, ktorými prepravoval zlatokopov aj vybavenie na ťažbu zlata z východného na západné pobrežie. Zároveň pod jeho taktovkou pokročila výstavba železnice naprieč celými Spojenými štátmi.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že práve Vanderbilt presadzoval už v polovici 19. storočia, teda vyše 60 rokov pred otvorením Panamského prieplavu, vybudovanie podobného kanálu. Avšak nie v Paname, ale v Nikaragui, ktorá je k Spojeným štátom podstatne bližšie a veľkú časť trasy prieplavu by tvorilo jazero Nikaragua a rieka San Juan. Nakoniec sa mi však na tento projekt nepodarilo zohnať dostatok peňazí od investorov. V každom prípade ho tento plán oslovil do takej miery, že spustil parníkovú linku do Nikaraguy, cez ktorú prepravoval tovary medzi východom a západom Spojených štátov. Neskôr, po spore s novou nikaragujskou vládou, sa z tejto krajiny stiahol a zameral sa na Panamu.