Ústavné zastropovanie odchodu do dôchodku je v súčasnosti v druhom čítaní. Zatiaľ sa hovorí o strope 64 rokov, uvažuje sa však o zvýhodnení pre ženy. Aký je váš postoj k návrhu, prípadne čo by bolo podľa vás pre dôchodky a naše verejné financie lepšie?
Stropovanie dôchodkového veku je z odborného hľadiska veľmi zlý krok. Poškodí tak dôchodcov ako aj zamestnancov. Dôchodcom sa budú musieť znižovať priznávané dôchodky a zamestnanci to budú musieť platiť vo forme vyšších daní a odvodov. Tento návrh ide proti bežným ľuďom. Ak chceme budovať kvalitný, moderný a najmä predvídateľný dôchodkový systém, je nevyhnutné, aby sme najskôr vyriešili problém deficitu prvého piliera. Kým systémovo nenastavíme vyrovnanosť priebežného piliera, budú politici manipulovať s názormi ľudí cez obdobné návrhy. Dobrý dôchodkový systém by určite nemal byť predmetom naháňania preferencií.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež argumentovala, že sa s ňou pri návrhu nikto neradil, a poukazuje na zhoršenie verejných financií po prijatí návrhu. Aké subjekty by sa podľa vás na tvorbe jeho podoby mali zúčastniť?
Dlhodobo voláme po vzniku dôchodkovej rady. Súčasťou by mali byť organizácie, ktoré sa zúčastňujú na realizácii dôchodkovej politiky ako ministerstvá, Sociálna poisťovňa, správcovské spoločnosti či poisťovne. Ale súčasťou by mala byť aj tak renomovaná inštitúcia ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Súčasťou rady by mali byť aj odborníci z praxe a z akademického prostredia, ktorí sa dôchodkovej politike venujú. Táto inštitúcia by mala za úlohu dlhodobo formovať „dobrý“ dôchodkový systém.
Na demografický vývoj populácie reagujú aj iné krajiny, v Maďarsku sa zvýši penzijný vek na 63 rokov, v Česku sa postupne zvýši na 65 rokov. Z ktorej krajiny by sme si mali zobrať príklad?
Neexistuje systém, ktorý by sme dokázali jednoducho prevziať a implementovať. Budovanie dôchodkového systému musí reflektovať naše preferencie a postoj k zabezpečeniu v starobe. Z krajín, ktoré sú nám historicky aj ekonomicky blízke, a v posledných dvoch rokoch implementovali do dôchodkového systému automatické stabilizátory, ktoré odstraňujú manipuláciu verejnosti politikmi v tejto oblasti, je Litva. Implementovali automatické stabilizátory, ktoré na základe exaktných pravidiel kontrolujú vyrovnanosť a finančnú stabilitu priebežného piliera. Ľudia vedia, že ich dôchodky sú závislé od toho, koľko ľudí v krajine pracuje a koľko poberá dôchodok. Pracujúca generácia a dôchodcovia tak zdieľajú riziká. Ak sa ekonomike darí, dôchodky rastú rýchlejšie. Naopak, ak v čase ekonomického poklesu zažívajú pracujúce rodiny s deťmi horšie časy, dôchodcovia s nimi solidarizujú tým, že sa im dôchodky nevalorizujú tak rýchlo. U nás tento mechanizmus solidarity neexistuje.
A naopak, ktorej krajine to s dôchodkami „nevyšlo“?
Zaujímavým príkladom populizmu v dôchodkovom systéme, kde na to ľudia doplatili, je Poľsko. Vláda tam postupne populistickými krokmi deštruovala vytvorený dôchodkový systém. Siahla na úspory ľudí v II. pilieri, neskôr výrazne znížila dôchodkový vek a neriešila nákladovosť systému. Výsledkom tak sú zmätení ľudia, ktorí dôchodkového systému neveria, a nízke dôchodky. Ale bude zaujímavé ako sa Poliaci s týmto vyrovnajú. Už teraz vidieť, že si začínajú vytvárať úspory mimo základný dôchodkový systém, pretože vláde neveria.
Ako hodnotíte dôchodkovú reformu v Rusku, ktorá vyvolala masívne protesty a Putinovi znížila popularitu? Putin ju nakoniec i zmiernil, nešlo podľa vás o populistický krok?
Nevenujem sa detailne dôchodkovej politike v Rusku. Podstata populizmu v dôchodkovej politike je však rovnaká všade. Je len na politikoch, akú hru budú hrať. Ako politik vás môžem najskôr vystrašiť a potom prijať jemnejšie opatrenie. Môžem vás zavádzať tým, že nepoviem všetky dôsledky, a teda vám budem prezentovať len „A“ (výhody), ale „B“ (nevýhody a riziká) zamlčím. Pravdou však je, že politici sa pri populistických opatreniach budú orientovať na tú voličskú základňu, ktorá má potenciál rastu. A touto skupinou sú a budú dôchodcovia. Ja som však stále optimista a verím, že ľudia chápu, že žiaden politik peniaze na „svoje“ balíčky nedáva zo svojho. Vždy ich vyberie od ľudí cez dane a odvody. Preto aj stropovanie dôchodkového veku spôsobí, že menej ľudí bude musieť prispievať väčšiemu počtu dôchodcov. A keď koláč, z ktorého sa rozdáva, nerastie, logickým dôsledkom je, že sa rastúci počet ľudí bude deliť o ten istý, a dokonca zmenšujúci sa koláč. To znamená, že každý dostane menej.