Festival v Cannes sa koná už od roku 1946. Aké je jeho postavenie z pohľadu kinematografie?
Sen každého režiséra je dostať sa do hlavnej súťaže v Cannes. Sen každého diváka v Cannes je vidieť to najlepšie, čo svetová kinematografia aktuálne ponúka. Úlohou umeleckého riaditeľa Cannes festivalu Thierryho Frémauxa je každoročne naplniť sen dvadsiatim režisérom v hlavnej súťaži a tiež okolo 40-tisícom akreditovaným festivalových divákom a novinárom. Táto misia sa Frémauxovi od roku 2004, odkedy zastáva tento post, darí napĺňať výberom filmov. Nájdeme medzi nimi pravidelne autorské „superstars“ ako Paola Sorrentina, Larsa von Triera, Michaela Hanekeho ci Andreu Arnoldovú, popri ktorých sa spravidla objavia neznámi režiséri so svojím prvým či druhým filmom. Kombinácia známeho a neznámeho režisérskeho mena v hlavnej súťaži má veľkú silu, lebo obidvom kategóriám filmu venuje rovnaký priestor na červenom koberci, premiéru v sále Lumière a zaručený mediálny záujem.
Ktoré filmy v poslednej dobe v Cannes upútali najviac?
Za Frémauxove dramaturgické objavy v hlavnej súťaži môžeme za posledné roky považovať filmy ako Saulov syn, debut maďarského režiséra Lászlóa Nemesa, Toni Erdmann nemeckej režisérky Maren Adde alebo Kafarnaum libanonskej režisérky Nadine Labaki. Všetky spomínané filmy sa po festivale tešili diváckemu záujmu v distribúcii po celom svete a dosiahli nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Saulov syn dokonca Oscara aj získal. Z tohtoročného Cannes si dovolím predpovedať, že podobnú trajektóriu smerom k úspechu vo svetovej distribúcii a nominácie na Oscara bude mať film z tohtoročnej hlavnej súťaže Bedári od francúzsko-maliského debutanta Ladj Lyho, ktorý si z Cannes odniesol Cenu poroty. Misiou festivalu je zodpovednosť využívať mágiu značky Cannes ako pečiatku kvality pre nových tvorcov, ktorých filmy tento festival objaví, s veľkými fanfárami odpremiéruje, pošle do sveta, a tak naplní ich sen.
Ako sa odlišuje festival od iných veľkých festivalov ako Berlinale, Benátky či Karlove Vary?
Základným rozdielom medzi veľkou trojkou Berlinale, Benátky a Cannes je termín ich konania. Prvým festivalom v roku je Berlinale, ktoré sa doteraz konalo začiatkom februára. Pre mnoho producentov to nebol veľmi priaznivý termín kvôli Oscarom, ktoré sa konali tesne po Berlinale, a preto filmy z tohto festivalu do aktuálnych Oscarov nestihli zasiahnuť a pre ďalší ročník Oscarov to zas bola dlhá doba. Producenti preto radšej počkali na výber nominácií pre hlavnú súťaž v Cannes alebo Benátkach, aj s rizikom, že sa tam nemusia dostať. Pravdepodobne je aj toto je jeden z dôvodov zmeny termínov Berlinale a Oscarov. Najnovšie sa tak Berlinale posúva na koniec februára a vyhlásenie Oscarov na začiatok februára. Zmeny termínov môžu filmovú ponuku Berlinale len zatraktívniť. Neznamená to však, že Berlinale nemal doteraz kvalitnú hlavnú súťaž, treba spomenúť maďarský hit O tele a duši so slovensko-maďarskou herečkou Alexandrou Borbély alebo mimoriadne fyzicky náročný film Utøya, 22. júla. Faktom zostáva, že v hlavnej súťaži Berlinale nájdeme menej známych režisérskych mien ako v Cannes či Benátkach.
Čím tieto festivaly upútali?
Štartovacej čiary pre sezónu Oscarov sa bravúrne zhostili Benátky konané začiatkom septembra. Na benátskom Lide sa za posledné roky odpremiérovali filmy ako Birdman, Spotlight Podoba vody či Roma, ktoré neskôr získali aj Oscarov. Achillovou pätou Benátok zostáva však filmový trh, ktorý má niekoľkoročnú tradíciu, ale v súčasnosti je trh stále vo vývoji. Veľká časť producentov a agentov sa po pár dňoch v Benátkach presúva na filmový festival v Toronte, kde sa filmový trh stal jedným zo základných pilierov festivalu, a tým pádom súčasťou dôležitého filmového biznisu. Cannes má výhodu v termíne konania, ktorý je pre oscarovskú sezónu priaznivý. Veľkým špecifikom Cannes je, že festivalové filmy môžu navštíviť iba akreditovaní hostia z filmovej industrie. Na Berlinale a v Benátkach si lístky môže zakúpiť aj verejnosť, a práve v Berlíne sa predaj lístkov teší stále väčšiemu záujmu verejnosti. Tak, ako je veľká trojka signifikantná pre medzinárodný trh a životnosť filmu, Karlove Vary sú dôležité pre českého a slovenského diváka. Tradícia Karlových Varov je tradíciou filmovej kultúry, ktorá kultivuje a aktivuje spoločenský záujem o svetovú a domácu kinematografiu. Na Slovensku sa o túto úlohu starajú napríklad festivaly Art Film Fest Košice a Be2Can, ktoré ponúkajú najlepšie filmy z hlavnej súťaže z Berlinale, Benátkach a Cannes.
Aký vplyv má konanie festivalu v Cannes na dianie v meste?
Cannes je festivalové mesto počas celého roku. Filmový festival je v Cannes najväčší a najznámejší, ale vo festivalovom režime funguje mesto každý mesiac, kedy naplno žije bulvár Promenade de la Croisette s Palais des Festivals. Ďalšími dôležitými udalosťami sú Cannes Lions, MIPTV Media Market, MIPIM, výstava o realitách, hudobný festival MIDEM alebo letný Festival ohňostrojov. Hotely a pláže na Croisette sa počas týchto udalostí premenia na kancelárie, stánky, prezentačné sály, recepcie a party. Jediné obdobie, počas ktorého je Cannes bez festivalu sú Vianoce. Filmové projekcie v Cannes nemôže navštíviť verejnosť bez akreditácie. Neplatí to však pre rezidentov Cannes, ktorí môžu zadarmo získať lístky na filmovú premiéru s červeným kobercom. Vďaka neustálemu nárastu festivalového a turistického pohybu, teda aj vyšším príjmom a myslím, že aj vďaka dobrému vedeniu mesta sa Cannes za posledné roky teší mnohým investíciám. Prebehla napríklad veľká rekonštrukcia Palais des Festivals, železničnej a autobusovej stanice, predĺžila sa promenáda, rozšírila sa kvalita služieb najmä v gastronómii, a tým sa neustále posilňuje cestovný ruch mesta, ktorý prináša biznis aj menším podnikom, nielen desiatke päťhviezdičkových hotelov.
Festival navštevujú aj viacerí umelci zo Slovenska. Čo však slovenskí turisti a milovníci filmov, je ich prítomnosť častá?
Ich prítomnosť vnímam minimálne. Predpokladám, že niekoho už napadlo ísť do Cannes počas filmového festivalu. Bez akreditácie však tam neodporúčam ísť. Ak nemáte akreditáciu tak si v Cannes užijete len davy ľudí a ochrankárov, ktorí vás nikam nepustia. Leto je omnoho priaznivejšie obdobie pre turistov, ale aj pre filmových fanúšikov, pre ktorých je napríklad Palais des Festivals otvorený a často ponúka výstavy venované filmu.
Napríklad?
Minulý rok bola výstava o Georgeovi Mélièsovi, režisérovi filmu Cesty na mesiac. Veľkou absenciu v Cannes sú pre mňa slovenské filmy v hlavnej súťažnej sekcii. Poslednými československými filmami v hlavnej súťaži boli v roku 1972 Petrolejové lampy Juraja Herza a v roku 1990 trezorový film z roku 1970 Ucho režiséra Karla Kachyňu. Cesta do hlavnej súťaže môže viesť cez pravidelnú prítomnosť mladých slovenských režisérov v oficiálnej sekcii Cinéfondation, venovanej krátkym študentským filmom, kde Slovensko nedávno zastupovali Michal Blaško a Martin Gonda. Alebo cez sekciu Un Certain Regard, v ktorej v roku 2017 debutoval György Kristóf filmom Out. Slováci sú v Cannes s filmami prítomní a aktívni. Dokonca si dovolím povedať, že častokrát viac ako českí filmári. Zatiaľ sa však oproti Rumunom, Maďarom či Poliakom na Zlatú palmu pozerajú iba z diaľky, no kráčajú správnym smerom