Situácia okolo odchodu Veľkej Británie z Európskej únie sa mení prakticky každý týždeň. V tejto chvíli sa však zdá, že k tvrdému brexitu predsa len nedôjde. Upokojil trhy fakt, že britský parlament zablokoval možnosť brexitu bez dohody?
Rozhodnutie parlamentu o prijatí legislatívy, ktorá zabráni tvrdému brexitu po 31. októbri, trhy určite upokojilo. Vidíme to napríklad aj v tom, že sa stabilizoval kurz britskej libry. Podľa nás však tento stav bude len krátkodobý. Aj keby totiž došlo k ďalšiemu odloženiu finálneho termínu brexitu a predĺženiu platnosti článku 50 Zmluvy o Európskej únii, nasledovať budú predčasné voľby. Tie očakávame buď koncom novembra, alebo najneskôr začiatkom decembra. A s tým, ako sa tieto voľby budú postupne blížiť, pocítia trhy aj libra opäť negatívne dosahy.
Kde vidíte hlavné dôvody týchto negatívnych nálad?
Je to v prvom rade nemalá pravdepodobnosť, že predčasné voľby vyhrá Konzervatívna strana. Ak totiž skutočne zvíťazia konzervatívci pod taktovkou Borisa Johnsona a v parlamente získajú väčšinu, tak sa ešte viac zvýši šanca na tvrdý brexit. Táto možnosť pritom teraz stále nie je započítaná na trhoch.
Čo sa stane, ak konzervatívci neuspejú?
Našou druhou alternatívou je výhra Labouristickej strany. Tá nebude chcieť tvrdý brexit za každú cenu. Zvýši sa tým pravdepodobnosť druhého britského referenda o odchode krajiny z Európskej únie. Na druhej strane, víťazstvo labouristov by so sebou prinieslo ďalšie dve veci, ktoré by mohli mať negatívny dosah na trh.
Ktoré veci máte konkrétne na mysli?
Tou prvou je fakt, že vodca labouristov Jeremy Corbyn chce znárodňovať. Vôbec sa tým netají, má to napísané vo svojom programe. A po druhé, vyzerá to tak, že aj keby labouristi vyhrali, tak nebudú mať v parlamente väčšinu na zostavenie jednofarebnej vlády. Museli by urobiť buď priamu, alebo nepriamu koalíciu so Škótskou národnou stranou.
Aký dosah by takáto koalícia mohla priniesť vývoju na britskej politickej scéne?
V prípade vstupu do koalície by Škótska národná strana s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovala druhé referendum o nezávislosti od Veľkej Británie. Takže v skratke – ak sa k moci dostanú labouristi, nemusí prísť k tvrdému brexitu. Môže však nastať znárodňovanie a rozpad britskej únie, ak by sa druhé referendum o nezávislosti Škótska skončilo úspechom. So všetkými spomínanými možnosťami treba po predčasných voľbách rátať. Zaujímavá je pritom ešte jedna vec. Mnoho ľudí si v Británii neuvedomuje, že môže byť vyhlásené druhé škótske referendum.
Aký dosah to bude mať na libru?
Práve z uvedených dôvodov si myslíme, že silné úrovne, na ktorých sa libra teraz nachádza po minulotýždňovom rozhodnutí britského parlamentu, veľmi dlho nevydržia. Libra sa začne skôr alebo neskôr oslabovať najmä v súvislosti s predčasnými voľbami očakávanými v novembri alebo decembri.
Sú v aktuálnom kurze britskej meny započítané všetky spomínané možnosti?
Tvrdý brexit určite nie je započítaný do súčasného kurzu libry. Ak by prišlo k odchodu bez dohody, libra sa materiálne výrazne oslabí.
Až na akú úroveň sa môže prepadnúť?
My si myslíme, že oproti euru pôjde na paritu a oproti doláru na úroveň 1,10. Vysvetlím vám to na jednom príklade. V práci máme model, prostredníctvom ktorého odhadujeme krátkodobú rizikovú prémiu započítanú do libry. Po posilnení britskej meny z minulého týždňa je teraz podľa našich odhadov riziková prirážka iba 1,5 percenta.
V predchádzajúcich mesiacoch bola výrazne vyššia?
Nepochybne áno. Celé leto dosahovala priemerne tri percentá a minulý mesiac bola v jednej chvíli na úrovni až 5,5 percenta. A to vôbec nebol v hre tvrdý brexit. Naša pointa spočíva v tom, že ak by naozaj došlo k odchodu Británie bez dohody, do libry by sa započítala obrovská riziková prémia. Britská mena by tak mohla skolabovať a dostať sa na paritu oproti euru.
Zatiaľ vôbec nie je jasné, kedy by k brexitu malo dôjsť. Prináša táto neistota na trhy nervozitu?
Skôr by som povedal, že nervozita je momentálne o niečo menšia, než bola ešte pred dvoma týždňami. Súvisí to s tým, že pôvodný termín odchodu Británie z Európskej únie plánovaný na 31. októbra sa vzdialil a zároveň sa znížilo riziko tvrdého brexitu. Tým sa zvýšila nádej, že celá situácia dopadne pozitívne. Trhy sú však stále nervózne, keďže nikto zatiaľ nevie, kedy a či vôbec Británia odíde.
Ktorý termín brexitu je dnes aktuálny?
Malo by to byť do konca januára. Samozrejme, za predpokladu, že Boris Johnson požiada o predĺženie článku 50 alebo nedosiahne dohodu o riadenom odchode na summite Európskej únie v polovici októbra. Dosiahnutie takejto dohody je pritom podľa nás nepravdepodobné. Deň konečného rozhodnutia sa v každom prípade neustále odďaľuje.
Ovplyvňuje táto neistota aj vývoj britských akcií?
Čo sa týka akcií, tam je situácia trochu odlišná než v prípade meny. Najlepšie to uvidíte, keď sa pozriete na britské akciové trhy. Londýnska burza sa skladá z nadnárodných spoločností. Vo väčšine prípadov nejde o firmy, ktoré by robili biznis primárne v Británii. To je jedna vec.
Aké ďalšie dôvody tu sú?
Druhá vec je tá, že firmám by čisto teoreticky mala pre ich vývoz pomôcť slabá libra. Myslím si teda, že akcie reagujú trochu inak než libra. Keď sa totiž pozriete na anglické akcie, tak zistíte, že v priebehu posledného roka zostali prakticky na nezmenených hodnotách, zatiaľ čo úrovne libry sa rýchlo menia. Veď ešte pred dvoma či tromi týždňami bola mimoriadne slabá.
V londýnskom City pôsobíte už dlhší čas. Zrejme na vlastné oči vidíte, ako sa tam situácia po referende mení...
V City pôsobím od roku 2008, takže som tu 11 rokov. S krátkou prestávkou, keďže medzitým som bol pol roka pracovne v Spojených arabských emirátoch, konkrétne v Dubaji. Prirodzene, City sa mení. Niekto môže argumentovať, že tu kvôli nejasnostiam okolo brexitu nastala trochu nervozita. O tom nie sú pochybnosti. Nepovedal by som však, že sa to tu nejako výraznejšie prejavilo. Zatiaľ totiž vôbec nevieme, aký ten brexit bude.
Aké opatrenia už miestne finančné spoločnosti prijali?
Médiá pravidelne zverejňujú informácie o plánoch bánk či iných spoločností. Pripravujú si scenáre na rôzne situácie. Objavili sa už aj úvahy, kam presunuli určitú časť svojich zamestnancov, ak by došlo k tvrdému brexitu. Momentálne tu však žiadna panika nie je. Áno, vidíme isté dosahy, ale zatiaľ to nie je nič extrémne. V tejto chvíli totiž absolútne nevieme, aký ten brexit bude, ak vôbec bude. Pretože ako som už povedal, môže sa takisto stať, že k nemu vôbec nedôjde, ak sa k moci dostanú labouristi.
Oslabí sa po brexite pozícia Londýna ako európskeho finančného centra, alebo si tento status zachová?
Určite sa jeho pozícia oslabí, to je úplne bez debaty. Na druhej strane je ťažké predstaviť si, že by Londýnu vznikol v Európskej únii jeden veľký konkurent. Skôr sa stane, že ak banky budú musieť v prípade tvrdého brexitu odísť, uvidíme určitú fragmentáciu.
Čo by to v praxi znamenalo?
Dôležitým faktorom bude jazyk. Mnoho amerických bánk pôjde napríklad do Dublinu, keďže v Írsku je úradným jazykom angličtina. Ďalej môže byť rozhodujúcim ukazovateľom pôvod finančných domov. Povedzme nemecké banky odídu do Nemecka, francúzske do Francúzska a podobne. Takže takýmto spôsobom sa vlastne bude fragmentovať trh. Avšak zrejme nevznikne jedno obrovské finančné centrum, ktoré by konkurovalo a súťažilo s Londýnom. I keď brexit pozíciu Londýna nepochybne oslabí.
Naopak, ak sa oslabia finančné väzby Londýna s Európou, na ktoré krajiny sa môžu britské banky viac zamerať? Posilnia svoje vzťahy s anglicky hovoriacimi krajinami, ako sú Spojené štáty či Austrália?
Nie som si istý, či sa to dá takto zjednodušene povedať. V Londýne totiž nemáte ani tak britské, ako skôr medzinárodné finančné domy. Aj aj tie britské banky sú v skutočnosti nadnárodné. Teraz robia európsky biznis z Londýna, potom ho skrátka budú robiť v iných krajinách Európy. Rozhodne to nie je tak, že by britské banky obchodovali samostatne. Financie sú globálnou vecou. Takže až takú situáciu, že by museli hľadať nové väzby vo svete mimo Európy, by som v tomto prípade nevidel.
Kto je Petr Krpata
Hlavný stratég pre meny a úrokové sadzby ING Bank pochádza z Českej republiky. V londýnskom City pôsobí od roku 2008, s polročnou pracovnou prestávkou v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. V rámci ING Bank sa od mája 2014 špecializuje na meny strednej a východnej Európy, ako aj skupiny G10. Pred príchodom k súčasnému zamestnávateľovi pracoval ako stratég pre meny a úrokové sadzby pre Barclays Wealth and Investment Management. Pôsobil tiež v UBS Investment Bank v Londýne, ako i v KBC Asset Management v írskom Dubline. Vzdelanie okrem iného získal na prestížnych školách University of Manchester a London School of Economics.
